Gareth stál uprostred preľudneného trhoviska. Nazdory horúcemu poludňajšiemu slnku mal na sebe oblečený plášť, pod ktorým sa silne potil. Snažil sa zostať v anonymite. Vždy sa radšej tejto časti Kráľovho Dvora vyhýbal. Tie krivolaké, úzke uličky doslova páchli ľudskosťou a poddannými. Všade okolo boli zjednávajúci obchodníci, ktorí sa vzájomne snažili jeden druhého oklamať. Gareth stál pri jednom zo stánkov, predstieral, že si prezerá ponúkané ovocie a neustále držal hlavu nízko sklonenú. Len niekoľko málo krokov od neho, v ústí maličké temnej uličky, činil Firth to, kvôli čomu sem prišli.

Gareth stál dosť blízko, aby začul každé slovo z prebiehajúcej konverzácie, ale zároveň bol otočený chrbtom, takže nikto nemohol zahliadnuť jeho. Firth mu predtým povedal o jednom mužovi, ktorý by mu mohol predať fľaštičku jedu. Gareth chcel niečo silného, niečo o čom si mohol byť istý, že vykoná svoju prácu rýchlo a spoľahlivo. Nič sa nesmelo riskovať. Koniec koncov, v stávke je aj jeho vlastný život.

Nebola to vec, o ktorú by mohol požiadať u bežného felčiara. Spýtal sa teda Firtha a ten sa vydal zistiť informácie z neoficiálnych kruhov, ktoré sídlia v tých najzapadlejších uličkách mesta. Firth ho potom priviedol k tomuto špinavcovi, s ktorým teraz sprisahanecky vyjednával v uličke. Gareth trval na tom, že sa musí odovzdania osobne zúčastniť, aby si mohol byť istý, že všetko prebieha podľa plánu, a že nebude podvedený nejakým falošným šmejdom. Navyše si stále nebol úplne istý, či to Firth zvládne sám. V takýchto prípadoch bolo jednoducho lepšie sa vo svojich záležitostiach nespoliehať na nikoho iného, než na seba.

Čakali na toho chlapa dobrú polhodinu. Gareth sa – strkaný davom na trhovisku - celú dobu modlil, aby nebol nikým rozpoznaný. Aj keby nakoniec bol niekým odhalený, hovoril si, že kým sa bude držať chrbtom k onej uličke, ten ktorý ho pozná, si ťažko spojí obe veci dohromady.

"Kde je tá ampulka?" Spýtal sa Firth, len niekoľko krokov za Garethovými chrbtom, toho špinavca.

Gareth sa máličko otočil, stále opatrný, aby jeho tvár nevykĺzla spod kapucne, a po očku sa pozrel, ako sa situácia vyvíja. Naproti Firtha stál strašne vyzerajúci muž. Špinavý, kosť a koža, prepadnuté líca a veľké čierne oči. Vyzeral vlastne tak trochu ako krysa. Pozeral na Firtha bez jediného mihnutia.

"Kde sú peniaze?" Odpovedal.

Gareth dúfal, že to Firth zvládne. Bežne totiž vždy nejakým spôsobom dokázal veci pokaziť.

"Dám ti peniaze, až mi tie dáš tú ampulku." Stál si Firth na svojom.

Šikula, pomyslel si Gareth.

Nasledoval moment ťaživého ticha, a potom:

"Daj mi polovicu peňazí, a ja ti poviem, kde je tá ampulka."

"Kde je? "opakoval Firth prekvapeným hlasom. "Povedal si, že ju budem mať."

"Povedal som, že ju budeš mať, to áno. Ale nepovedal som, že ju sem prinesiem. Myslíš si, že som blázon? Špehovia sú všade okolo. Ja chápem o čo ti ide a povedal by som, že to nie je iba nejaká prkotinka. Koniec koncov, prečo by si mal mať záujem o kúpu ampulky s jedom, hm?"

Firth sa odmlčal a Gareth v tom momente poznal, že je zaskočený.

Nakoniec Gareth počul nezameniteľný zvuk cinkajúcich mincí. Obzrel sa ich smerom a videl, ako sa kráľovské zlato sype z Firthovho mešca na mužovu nastavenú dlaň.

Gareth vyčkával, sekundy sa zdali ako večnosť, a jeho nervozita s každou z nich rástla.

"Pôjdeš do Čierneho lesa," odpovedal nakoniec muž. "Po troch míľach zahneš na cestu, ktorá vedie do kopca. Na vrcholku zahneš znovu, tentoraz ale doľava. Pôjdeš najtemnejším lesom, aký si kedy videl, kým nedorazíš na malú čistinu. Stojí tam chatrč. Čarodejnica na teba bude čakať s ampulkou, ktorú si žiadaš."

Gareth nazrel spoza kapucne do uličky a videl, že Firth sa chystá odísť. Keď sa už otáčal, muž sa zrazu napriahol a hrubo schmatol Firtha za košeľu.

"Peniaze," zavrčal muž. "Toto nestačí."

Gareth videl, ako sa po Firthovej tvári rozlial strach a ľutoval, že ho do celej záležitosti vôbec zaťahoval. Ten špinavec musel vycítiť, ako je Firth nerozhodný a teraz sa to snažil využiť. Firth jednoducho nebol na podobné veci stavaný.

"Ale dal som ti predsa presne toľko, koľko si si žiadal," protestoval Firth príliš vysokým hlasom. Znelo to veľmi zženštilo. A to, ako sa zdalo, druhého muža ešte povzbudilo.

Diabolsky sa na Firtha uškrnul.

"Ale teraz si žiadam viac."

Firthove oči sa rozšírili strachom a neistotou. Potom zrazu otočil hlavou a vrhol po Garethovi pohľad, ktorý volal o pomoc. Pozrel sa priamo na neho.

Ten sa odvrátil a dúfal, že nie je príliš neskoro. Dúfal, že nebol poznaný. Ako mohol Firth urobiť takú hlúposť? Modlil sa, aby ho nakoniec kompletne neprezradil.

Garethovo srdce sa mohlo zblázniť, keď čakal, čo sa bude diať ďalej. Zmätene ohmatával ovocie a predstieral, že o ne má záujem. Za ním sa rozprestieralo ťaživej ticho a Gareth si mohol iba predstavovať čo bude, ak sa teraz všetko zrúti.

Prosím, nenechaj ho sem prísť, modlil sa Gareth sám pre seba. Prosím. Urobím čokoľvek. Vzdám sa pokojne aj nástupníctva.

Potom ho niekto tvrdo udrel dlaňou cez chrbát. Otočil sa a pozrel sa pred seba.

Veľké čierne špinavcove oči sa pozerali do tých jeho.

"Nepovedal si mi, že so sebou máš ešte parťáka," zavrčal. "Alebo si azda špión?"

Muž sa natiahol a ešte než Gareth stačil akokoľvek zareagovať, strhol mu kapucňu z hlavy. Dôkladne sa pozrel na Garethovu tvár a v šoku vyvalil oči.

"Kráľovský princ," zatackal sa. "Čo on tu robí?"

O sekundu neskôr sa mužove oči privreli, pretože pochopil. Pery stiahol do ľahkého úsmevu a okamžite si všetko poskladal dokopy a mal jasno. Bol oveľa múdrejší, než si Gareth sprvu myslel.

"Ach, rozumiem, rozumiem" povedal muž. "Tá ampulka - tá bola pre teba, že? Chceš s ňou niekoho otráviť, že je to tak? Ale koho, hm? Áno, to je mi teda otázka ..."

Garethovu tvár zovrela úzkosť. Ten človek - bol príliš rýchly. A bolo už príliš neskoro. Celý jeho svet sa v tomto jedinom okamihu zrútil. Firth to neskutočne pobabral. Pokiaľ ten muž Garetha udá, jediné čo ho ešte v živote čaká, je rozsudok smrti.

"Možno, že vlastného otca, že?" Spýtal sa muž. "Áno, to bude ono, že je to tak? Preskočil ťa v následníctve. Tvoj otec. Chystáš sa zabiť svojho otca."

Gareth už mal toho dosť. Bez ďalšieho váhania postúpil dopredu, z rukáva vytiahol malú dýku a zaboril ju muži do hrude. Ten prekvapene zalapal po dychu.

Gareth nechcel, aby si toho ktokoľvek z okoloidúcich všimol, a tak chytil muža za jeho špinavú tuniku a pritisol ho k sebe tak tesne, ako len to bolo možné. Ich tváre sa takmer dotýkali a on teraz mohol jasne cítiť špinavcov skazený dych. Voľnou rukou zapchal mužovi ústa ešte predtým, než stačil vykríknuť. Gareth cítil, ako mu jeho teplá krv strieka po dlani a preteká medzi prstami.

Firth pribehol bližšie a zdesene vykríkol miesto muža.

Gareth držal muža v pevnom objatí po dobu dobrých šesťdesiat sekúnd, kým konečne neucítil, že jeho údy ochabujú. Potom ho nechal zrútiť sa na zem.

Gareth sa rozhliadol dookola v snahe zistiť, či to niekto videl. Našťastie sa zdalo, že si to nikto na tom rušnom trhovisku nevšimol, čo sa deje pri vchode do jednej temnej uličky. Zložil si plášť a hodil ho cez tú mŕtvu hromadu vší.

"Je mi to tak, tak, tak ľúto, tak veľmi ľúto," opakoval neustále Firth ako malé dievča a s hysterickým plačom išiel ku Garethovi. "Si v poriadku? Si v poriadku?"

Gareth mu vrazil facku.

"Drž zobák a zmizni, " zasyčal.

Firth sa otočil a ponáhľal sa preč.

Gareth už bol tiež na odchode. Potom sa ale ešte zastavil a otočil sa. Ešte tu bola jedna vec, ktorú musel urobiť. Zohol sa dole, z mužovej ruky zobral mešec s mincami a zavesil si ho k opasku.

On to už aj tak potrebovať nebude.

KAPITOLA TRINÁSTA

Gareth svižne vykročil po lesnej ceste – napriek horúčave - s kapucňou na hlave. Firth šiel niekoľko krokov za ním. Stále ešte nechcel veriť, že sa ocitol presne v situácii, ktorej sa chcel za každú cenu vyhnúť. Teraz už jeho cesta viedla cez mŕtvoly. Lenže kto vie, s kým by ten muž mohol neskôr hovoriť. Firth mal byť vo svojom rokovaní s ním oveľa obozretnejší. Teraz už sa mohlo stať, že niekto pôjde po stopách a tie ho nakoniec dovedú ku Garethovi.

"Ospravedlňujem sa," povedal Firth a pobehol, aby Garetha dohnal.

Gareth ho ignoroval a len namosúrene predĺžil krok.

"To, čo si urobil bolo hlúpe ... a slabošské, "povedal Gareth. "Nikdy si sa nemal pozrieť mojim smerom."

"Neurobil som to schválne. Nevedel som čo si počať, keď po mne chcel viac peňazí."

V tomto mal Firth pravdu, bola to ošemetná situácia. Ten chlap bolo sebecké, nenásytné prasa, ktorý menil pravidlá hry tak, ako sa mu páčilo a zaslúžil si zomrieť. Gareth necítil žiadnu ľútosť nad tým, ako to dopadlo. Zároveň sa ale modlil, aby naozaj nikto tu vraždu nevidel. Posledné, čo teraz potreboval, bolo zanechávať stopy. Kvôli nebezpečenstvu kráľovraždy existoval prepracovaný mechanizmus opatrení a on si nemohol dovoliť zanechávať za sebou sebemenšie náznaky, že sa niečo chystá.

Aspoň, že už teraz boli v Čiernom lese. Napriek slnečnému dňu tu bola skoro tma. Obrovské eukalypty blokovali takmer všetky slnečné lúče. Pokračovali v chôdzi po neustále sa kľukatiacom chodníku, presne podľa inštrukcií toho mŕtveho chlapa. Dúfal, že im povedal pravdu a nebol to len ďalší z jeho trikov. Celé to koniec koncov mohla byť len vymyslená lož. Alebo mohla cesta viesť do pasce, kde jeho priatelia teraz môžu na nich čakať, aby ich prepadli a obrali o zvyšok peňazí.

Gareth sa hneval aj sám na seba. Poveril Firtha príliš ťažkou úlohou. Mal sa o to radšej postarať sám. Tak, ako to robil vždy.

"Radšej sa modli, aby tá cesta naozaj viedla k čarodejnici," povedal Gareth, "a aby mala ten jed pripravený."

Pokračovali po ceste, až sa pred nimi objavilo rázcestie, presne ako to muž popísal. Vyzeralo to dobre a Gareth pocítil ľahkú úľavu. Zahli teda doprava, vystúpali na kopec a čoskoro stáli na ďalšom rázcestí. Inštrukcie sa zdali pravdivé, cesta vedúca doľava bola tá najtemnejšia, akú kedy Gareth videl. Stromy tu rástli neuveriteľne husto pri sebe a ich vetvy boli vzájomne prepletené.

Gareth vstúpil do toho podlubia a okamžite pocítil, ako mu po chrbte prebehlo mrazenie. Mohol cítiť zlo, ktoré sa tu vznášalo vo vzduchu. Bolo len ťažko uveriteľné, že je vonku ešte stále jasný deň.

Keď už začínal byť vystrašený tak, že premýšľal o návrate, objavila sa pred ním malá čistina. Bola osvetlená jediným kužeľom slnečného svetla. Uprostred stála malá kamenná chalúpka. Brloh čarodejnice.

Garethov tep sa zrýchlil. Vstúpil na čistinu a rozhliadol sa v snahe zistiť, či sa niekto nemôže pozerať. A tiež aby sa uistil, že to nie je pasca.

"Vidíš? Hovoril nám pravdu, " povedal Firth nadšeným hlasom.

"To ešte nič neznamená, "odsekol Gareth. "Zostaň vonku a dávaj pozor. Zabúchaj na dvere, ak by sa ktokoľvek objavil. A drž jazyk za zubami."

Gareth sa však vôbec neobťažoval klopaním na malé drevené dvere. Namiesto toho chytil hrdzavú železnú kľučku, zatlačil proti prekvapivo pevným dverám a sklonil hlavu, aby mohol prejsť dovnútra. Potom za sebou zasa zavrel.

Vnútri bola tma. Iba mihotanie niekoľkých málo sviečok dodávalo miestnosti aspoň šero. V chalupe bola jedna jediná miestnosť bez okien. Celý priestor však takmer iskril energiou. Nehybne stál a skúmal ticho okolo seba, pripravený na čokoľvek. Cítil zlo, ktoré vypĺňalo tú miestnosť. Naskočila mu husia koža.

Potom sa v tieňoch čosi pohlo a on začul zvuk.

Oproti nemu krívala stará scvrknutá starena s veľkým hrbom na chrbte. Pozdvihla sviecu, aby osvetlila svoju zvrásnenú tvár plnú bradavíc. Pôsobila prastaro, staršie než sukovité stromy, ktoré obklopovali čistinu, na ktorej jej chalupa stála.

"Aj v temnote nosíš kapucňu," povedala so zlovestným úsmevom. Jej hlas znel, ako keď praská drevo. "Tvoje poslanie nie je nevinné."

"Prišiel som pre jed," povedal rýchlo Gareth, aby to vyznelo čo najviac sebaisto. Namiesto toho ale počul vlastný, chvejúci sa hlas. "Koreň Husíc. Bolo mi povedané, že ho máš."

Nasledovala dlhá pauza, ukončená škaredým zakrákoráním, ktoré naplnilo celú miestnosť.

"Otázka neznie či ho mám alebo nemám. Otázka znie: prečo ho chceš?"

Garethovo srdce divoko tĺklo, keď sa snažil v hlave sformulovať odpoveď.

"Prečo by ťa to malo zaujímať? " Spýtal sa nakoniec.

"Horím zvedavosťou, koho že to chceš zabiť, " povedala.

"To ťa nemusí zaujímať. Dobre ti zaplatím."

Gareth siahol k opasku a vytiahol svoj mešec, pridal k nemu ten, ktorý zobral mŕtvemu a oba hodil na malý drevený stôl, až mince zacinkali.

Dúfal, že to na ňu zapôsobí natoľko, že mu dá to, pre čo si prišiel, a bude odtiaľto môcť zmiznúť.

Čarodejnica natiahla prst zakončený dlhým, skrútenou nechtom, uchopila ním jeden z mešcov a skúmavo sa na neho zadívala. Gareth zadržiaval dych a modlil sa, aby si nežiadala nič ďalšieho.

"Toto by mohlo byť tak akurát, aby si za to kúpil moje mlčanie," povedala potom.

Otočila sa a odbehla niekam do temnoty. Ozval sa tlmený sykot a Gareth mohol vo svetle sviece vidieť, že čarodejnica mieša nejaké tekutiny, ktoré potom preliela do malej sklenenej fľaštičky. Tekutina penila z flakóniku von, a tak ju zavrela korkovou zátkou. Pripadalo mu, ako by sa čas zastavil a s každým nádychom rástla jeho nedočkavosť. Hlavou sa mu hnalo snáď milión myšlienok. Väčšina z nich boli obavy: Čo keď ho odhalí? Priamo tu a teraz? Čo keď mu dá zlý flakón? Čo keď to potom niekomu povie? Spoznala ho? Na nič z toho nedokázal nájsť odpoveď.

Gareth mal o celej tej akcii stále viac a viac pochybností. Nikdy by si býval nepomyslel, aké ťažké môže byť pripraviť neodhaliteľnú vraždu.

Po dobe, ktorá sa zdala ako večnosť, sa čarodejnica otočila. Podala mu fľaštičku tak malú, že sa skoro stratila v jeho dlani. Hneď potom rýchlo cúvla späť.

"Taký malý flakón?" Spýtal sa. "Dokáže to splniť svoj účel?"

Baba sa zachechtala.

"Čudoval by si sa, ako málo stačí na zabitie jedného muža."

Gareth sa otočil a namieril si to späť k dverám, keď tu zrazu zacítil ľadový prst, ako sa dotýka jeho zátylku. Nemal najmenšie poňatie, ako sa ježibabe podarilo presunúť sa naprieč miestnosťou tak rýchlo a nehlučne. Vydesilo ho to. Stál tam celý užasnutý, bál sa otočiť a pozrieť sa na ňu.

Sama ho uchopila za ramená, otočila a pritiahla do predklonu - okamžite zacítil škaredý zápach, stúpajúca z jej zvrškov. Potom zrazu bleskurýchlo vystrela obe ruky, chytila ho za tvár a pobozkala ho, svoje zvraštené pery pevne tlačiac k jeho.

Garethovo znechutenie prekonávalo už len jeho prekvapenie. Bola to tá nejnechutnejšia vec, ktorá ho kedy stretla. Jej pery boli ako pery nejakého jaštera a jej jazyk, ktorý tlačila na ten jeho, nepripomínal plaza o nič menej. Pokúšal sa vykrútiť, ale držala jeho tvár pevne a ten stisk stále silnel.

Nakoniec sa mu podarilo sa od nej odtrhnúť. Utrel si ústa chrbtom ruky. Ona sa len stále chechtala.

"Prvá vražda je najťažšia," povedala. "Uvidíš, že potom to pôjde oveľa ľahšie."

Gareth vystrelil z chatrče späť von na čistinu, aby tam našiel čakajúceho Firtha.

"Čo sa deje? Čo sa stalo? " Spýtal sa ustarostene Firth, keď sa na Garetha pozrel. "Vyzeráš, akoby ťa práve niekto bodol. Neublížila ti?"

Gareth mlčal, ťažko dýchal a znovu a znovu si utieral pusu. Nevedel, čo na to mal povedať.

"Vypadnime odtiaľto," povedal. "Teraz hneď!"

Akonáhle sa začali vzďaľovať z čistiny späť do Čierneho lesa, slnko zrazu zakryli mraky, ktoré akoby prišli odnikiaľ, a horúci deň sa náhle premenili na chladné šero. Gareth nikdy nevidel, že by tak husté, čierne mraky vznikali tak rýchlo. Bolo mu jasné, že čokoľvek sa na nebi práve odohráva, nie je normálne. Zľakol sa pri predstave, aká veľká je moc tej čarodejnice, keď studený vietor sa zdvihol v takýto letný deň a mrazil ho na chrbte. Nemohol sa zbaviť myšlienky, že tým bozkom možno na neho uvalila akúsi kliatbu.

"Čo sa tam stalo?" Naliehal Firth.

"Nechcem o tom hovoriť," povedal Gareth. "O dnešku už radšej vôbec nechcem ani premýšľať - nikdy."

Obaja sa potom ponáhľali späť po ceste na rázcestie, dole z kopca a čoskoro sa dostali späť na hlavnú lesnú cestu, ktorá viedla do Kráľovho Dvora. Keď sa Gareth začínal cítiť uvoľnenejšie a celú tú epizódu pomaly púšťal z hlavy, začul zrazu na ceste ďalšie páry topánok. Pozrel sa tým smerom a uvidel skupinku mužov kráčajúcich po ceste ich smerom. Nemohol uveriť koho medzi nimi zbadal.

Jeho brat. Godfrey. Ten opilec. Kráčal s tým grázlom Harrym a dvoma ďalšími kumpánmi priamo proti nim a divoko sa niečomu smial. Zo všetkých možných miest a ľudí na celom svete sa musí stretnúť akurát s ním, a akurát na tomto mieste. V lese, uprostred ničoho, s fľaštičkou ostrého jedu vo vrecku. Gareth začínal mať pocit, že celá jeho akcia je od začiatku prekliata.

Gareth sa otočil, na hlavu si dal kapucňu a pridal do kroku. Dúfal, že ho takto nespoznajú.

"Gareth?" Ozval sa hlas.

Teraz už nemal na výber. Zastavil sa, zložil kapucňu, otočil sa a pozrel na svojho brata, ktorý sa k nemu rozšafným tanečným krokom približoval.

"Čo tu robíš?" Spýtal sa Godfrey.

Gareth otvoril ústa, aby odpovedal, ale potom ich zase zavrel.

"Sme tu na prechádzke, " pokúsil sa ho Firth zachrániť.

"Ste tu na prechádzke? " zachechtal sa jeden z Godfreyho kumpánov schválne vysokým, zženštilým hlasom. Ostatní sa dali tiež do smiechu. Gareth vedel, že ho jeho brat aj jeho priatelia za jeho orientáciu odsudzujú, ale teraz mu to bolo úplne jedno. Potreboval hlavne zmeniť tému. Nechcel, aby sa začali príliš vypytovať, čo tu s Firthom robili.

"A čo ty tu robíš?" Spýtal sa Gareth v snahe zvrátiť tok rozhovoru.

"V Južnom polesí otvorili novú tavernu," odpovedal Godfrey. "Práve sme sa tam boli pozrieť. Najlepšie pivo v celom kráľovstve. Chceš trochu? "Spýtal sa a ukazoval mu džbán.

Gareth rýchlo pokrútil hlavou. Vedel, že ho musí odviesť čo najďalej od pôvodnej témy a napadlo ho, že najlepšia cesta bude brata pokarhať.

"Otec bude zúriť, ak ťa prichytí, že piješ za bieleho dňa," povedal Gareth. "Doporučujem ti to vyliať a vrátiť sa k dvoru."

Zabralo to. Godfrey sa zamračil a očividne ten, o kom rozmýšľal už nebol Gareth, ale ich otec.

"A odkedy sa ty staráš o potreby a pocity nášho otca?" Odvrkol.

Gareth toho mal dosť. Nepotreboval strácať čas s týmto opilcom. Dosiahol to, čo dosiahnúť chcel, rozptýliť ho od nebezpečných otázok. Teraz už snáď nebude premýšľať, ako sa to vlastne zbehlo, že sa tu tak stretli.

Gareth sa odvrátil a rýchlym krokom pokračoval ďalej po ceste. Za sebou počul ich posmešný rehot. Bolo mu to jedno. Bude to on, kto sa už čoskoro bude smiať, naposledy a najlepšie.

KAPITOLA ŠTRNÁSTA

Thor sedel za dreveným stolom a pracoval na luku a šípoch, čo ležali pred ním. Vedľa neho sedel Reece a pár ďalších členov Légie. Všetci sa hŕbili nad svojimi zbraňami, vyrezávali luky a naťahovali tetivy.

"Bojovník musí vedieť, ako si správne napnúť vlastný luk," kričal Kolk, keď kráčal pozdĺž radu stolov sem a tam, a po očku skúmal prácu každého z chlapcov. "Napätie musí byť tak akurát. Príliš málo a strela nedoletí k cieľu. Príliš veľa a minie ho. Zbrane sa v bitke ničia. Zbrane sa ničia aj počas cestovania. Musíte vedieť, ako ich opraviť za pochodu a s tým čo máte po ruke. Najväčší bojovník je zároveň skvelým kováčom, tesárom, obuvníkom a opravárom čohokoľvek, čo sa za pochodu rozbije. Navyše nikdy nemôžete svoju zbraň naozaj poznať, kým si ju sami nerozeberete a zase nezložíte."

Kolk došiel za Thora a nazrel mu cez plece. Potom sa natiahol a vytrhol Thorovi jeho luk z rúk tak hrubo, že tetiva zranila chlapca na dlani.

"Tetiva nie je dostatočne napnutá," vyhrešil ho. "Je to celé skrútené. Použi takú zbraň v bitke a môžeš si byť istý, že zomrieš. A tvoj parťák vedľa teba tiež."

Nato Kolk hodil lukom späť na stôl a pokračoval ďalej. Niekoľko chlapcov sa zachechtal. Thor začervenal, uchopil znovu lúk, natiahol tetivu ako mu jeho sily dovolili, a uviazal ju okolo horného zárezu. Už na tom pracoval celé hodiny. Záver vyčerpávajúceho dňa plného posluhovačskej práce.

Väčšina ostatných trénovala, zápasila a šermovala s mečmi. On sa mohol iba z diaľky pozerať na svojich troch bratov, ako zápasia s drevenými mečmi a zažívajú pri tom veľa zábavy. Ako vždy Thor cítil, že sa im dostáva plnej starostlivosti, zatiaľ čo on je ponechaný niekde hlboko pozadu v ich tieni. Nebolo to fér. Stále viac a viac cítil, že tu nie je vítaný, ako keby azda naozaj nebol plnohodnotným členom Légie.

"Nič si z toho nerob, čoskoro sa tomu dostaneš na kĺb," povedal vedľa sediaci O'Connor.

Thorove dlane boli odreté od mnohých pokusov napnúť správne tetivu. Urobil to znova, snáď už naposledy, všetkou silou, ktorú vo svojich pažiach ukrýval, a na svoje prekvapenie počul jemné cvaknutie, keď tetiva presne zapadla do zárezu. Teraz tam sedela krásne. Tiež to Thora stálo veľa síl a litre potu. Teraz sa ale konečne cítil so svojím lukom spokojný. Zdalo sa, že je napnutý presne tak, ako by mal byť.

Tiene sa medzitým predlžovali. Thor si spakom ruky utrel pot z čela a premýšľal, ako dlho dnešný výcvik ešte potrvá. Dumal o tom, čo to vlastne všetko znamená byť bojovníkom. Skôr si to všetko predstavoval inak. Predstavoval si neustály tréning. Ale hovoril si, že toto je koniec koncov asi tiež určitá forma tréningu.

"Tiež som sem neprišiel kvôli tomuto," povedal O'Connor, akoby mu čítal myšlienky.

Thor sa k nemu otočil a len si potvrdil, že tento chalan má úsmev na tvári asi úplne stále.

"Prišiel som zo Severnej provincie," pokračoval. "Tiež som celý život sníval o tom stať sa jedným z Légie. Myslím, že som si predstavoval, že to bude len o neustálom cvičení a bitkách. A nie o tomto posluhovaní. Ale to sa časom zlepší. Je to len preto, že sme tu noví. Je to niečo ako zasvätenie. Zdá sa, že je tu medzi nami určitá hierarchia. A my sme navyše aj najmladší. Nevidel som žiadneho devätnásťročného, ktorý by robil tieto práce. Toto nemôže trvať navždy. Navyše to, čo robíme teraz, nie je vôbec zlá vec. Raz sa to môže hodiť. "

Ozval sa roh. Thor sa obzrel a uvidel, ako sa zvyšok Légie zhromažďuje vedľa mohutného kamenného múru uprostred cvičiska. Zo steny boli natiahnutá laná, jedno vzdialené desať krokov od druhého. Múr bol dobrých desať metrov vysoký. Dole ležali navŕšené balíky slamy.

"Na čo čakáte?" Zajačal Kolk. "POHYB!"

Zo všetkých strán sa k nim zbehli Strieborní, kričali na nich a vyháňali od stola. Než si Thor poriadne uvedomil, čo sa vlastne deje, už bol v plnom šprinte na polceste k tomu múru.

O chvíľočku neskôr už tam boli zhromaždení všetci a stáli pripravení pri povrazoch. Vo vzduchu viselo vzrušenie. Celá Légia stála pohromade a čakala na povel. Thor bol šťastný, že je konečne zahrnutý medzi ostatných a rýchlo v rade vyhľadal Reecea, ktorý stál obďaleč s niektorými z jeho priateľov. O'Connor sa k nim pridal.

"Až príde bitka, zistíte, že väčšina miest je opevnených," zahrmel Kolk a prehliadol tváre všetkých chlapcov. "Preliezanie hradieb je tiež jedna z činností vojaka. V klasickej bitke k tomu používame lana s hákmi na koncoch. Rovnaké, ktoré sú na stene pripravené teraz. Samotný výstup na hradbu je jedna z najnebezpečnejších vecí, ktoré vás v bitke vôbec môžu stretnúť. Ste totiž po celú dobu nekrytí a oveľa zraniteľnejší. Nepriateľ na vás bude liať roztavené olovo. Budú po vás strieľať šípy. Zhadzovať kamene. Na hradbu preto musíte začať šplhať až vtedy, keď je na to vhodná chvíľa. A akonáhle už začnete, musíte šplhať ako o život. Inak o neho prídete."

Kolk sa zhlboka nadýchol a zakričal: "ZAČNITE!"

Všetci chlapci okolo okamžite vyrazili do akcie. Každý sa hnal k lanu. Thor šprintoval k jednému voľnému priamo pred ním, ale kým ho stačil pochytiť do rúk, predbehol ho jeden zo starších chlapcov a odstrčil ho z cesty. Thor sa zapotácal a potom schmatol iné, najbližší voľné, z dvoch povrazov zviazané lano. Jeho srdce bilo ako o závod, keď začal šplhať nahor na stenu.

Už stačila padnúť večerné hmla a Thorove nohy teraz kĺzali po vlhkých kameňoch. Keď sa dostal až takmer hore, mal stále ešte výborný čas a všimol si, že je rýchlejší, než mnohí iní. Vlastne bol pod vrcholkom takmer ako prvý. Prvýkrát sa tento deň začínal cítiť naozaj dobre a bol pyšný na svoj výkon.

Zrazu však do jeho ramena narazilo čosi tvrdého. Pozrel sa tým smerom a zistil, že nad ním na stene stoja Strieborní a hádžu dole na chlapcov malé kamene, polená a kúsky sutiny. Chlapec, ktorý šplhal na lane za Thorom, bol zasiahnutý do tváre. V úľaku pustil lano, zvrátil sa dozadu a spadol na zem. Padal dobrých šesť metrov a potom pristál do hromady zväzkov sena.

Thor mal zrazu tiež problémy sa na vrchu udržať lana, ale nejako sa mu podarilo nespadnúť. Zrazu odniekiaľ z vrchu priletel drevený budzogáň a udrel Thora do chrbta, ale ten sa stále škriabal ďalej a snažil sa prehupnúť cez okraj múru. Stále bol dostatočne rýchly a už si myslel, že by možno mohol stáť na stene ako prvý, keď tu zrazu zacítil ťažký kopanec z boku do rebier. Nevedel odkiaľ tá rana prišla, kým sa neobzrel a nevidel jedného z chlapcov, ktorý šplhal vedľa neho, ako sa hojdá na svojom lane a znovu sa približuje. Než stačil zareagovať, chlapec ho kopol znova.

Tentoraz sa už Thor neudržal a v škaredej špirále sa zrútil zo steny dole. Do sena pristál tvrdo, rovno na chrbát a v šoku, avšak nezranený.

Thor sa pomaly postavil na všetky štyri, snažil sa chytiť dych a rozhliadal sa okolo. Všade okolo neho chlapci padali z lán ako muchy a tvrdo pristávali do zväzkov sena. Tí v hornej časti múru sa z nej skopávali sami medzi sebou a ak nie, tak ich skazu dokonávali Strieborní. Tí, ktorí cez všetok ten odpor ešte stále vzdorovali, vzápätí zistili, že ich laná na vŕšku niekto proste odrezal. Ďalší a ďalší sa tak rútili do sena. Na vrchol múru sa nepostavil vôbec, ale vôbec nikto.

"Vstávať!" Zakričal Kolk. Thor vyskočil spolu ostatnými.

"Meče!"

Chlapci sa rozbehli k neďalekému rozložitému stojanu, ktorý bol zaplnený drevenými mečmi. Thor sa okamžite pridal a tiež jeden uchopil. Bol nepríjemne prekvapený, ako je zbraň ťažká. Meč vážil dvakrát toľko než akákoľvek iná zbraň, ktorú Thor kedy držal. Ťažko ho dokázal udržať špicom nahor.

"Ťažké meče! Začnite! " Ozval sa povel.

Thor sa rozhliadol a uvidel toho hromotĺka, Eldena. Toho, ktorý ho napadol pri jeho príchode do Légie. Thor si ho pamätal až veľmi dobre, pretože jeho tvár ešte stále pokrývali modriny, ktoré mu Elden spôsobil. Teraz sa na neho rútil s mečom vysoko nad hlavou a zúrivým výrazom v tvári.

Thor zdvihol meč na poslednú chvíľu, čím sa mu podarilo zablokovat Eldenov úder, ale meč bol tak ťažký, že ho nedokázal hore udržať. Elden, väčší a silnejší, len ukročil stranou a z boku nakopol Thora do rebier.

Thor padol s bolestivou grimasou na kolená. Elden švihnul mečom druhýkrát priamo proti Thorovej tvári, ale tomu sa nejako podarilo vstať a znova ranu zablokovať. Elden však pokračoval v pohybe ďalej, dostal meč na druhú stranu, ihneď ním udrel Thora do stehna a znovu ho poslal na zem.

Niekoľko chlapcov sa zhromaždilo okolo nich a začalo ich povzbudzovať. Ich súboj bol zrazu centrom pozornosti. Zdalo sa, že všetci do jedného fandia Eldenovi.

Elden udrel svojim mečom znova, zasadil tvrdú ranu priamo pred seba, ale Thor sa odkotúľal stranou tak, že ho tesne minul. Tým pre Thora na sekundu vznikla výhodná pozícia a chlapec ju ihneď využil. Švihnul mečom tak silno, ako len dokázal a trafil hromotĺka do kolena. Rana išla do slabého miesta, takže stačila na to, aby sa obor zapotácal, zakopol o vlastnú nohu a spadol na zem.

Thor využil šance a vyškriabal sa späť na nohy. Elden vstal tiež. Jeho tvár bola červená od zlosti. Stáli proti sebe znovu v počiatočnom strehu.

Thor dobre vedel, že tam nemôže len tak stáť a čakať, a tak zaútočil. Lenže ten tréningový meč bol urobený z nejakého podivného dreva a jednoducho bol príliš ťažký na to, aby s ním Thor mohol svojho protivníka prekvapiť. Elden jeho úder hravo zablokoval a ihneď rypol Thora tvrdo do rebier.

Podarilo sa mu trafiť slabé miestečko. Thor sa zlomil v páse, upustil meč a snažil sa chytiť vyrazený dych. Ostatné chlapci jasali nadšením. Thor kľačal, dýchal a cítil špičku Eldenova meča pritlačenou na jeho krku.

"Vzdaj sa!" Dožadoval sa Elden.

Thor sa na neho nahnevane pozrel. Z rozbitej pery mu znova začala tiecť krv.

"Nikdy," povedal spurne.

Elden sa uškrnul, zdvihol meč nad hlavu a chystal sa udrieť. Thor s tým nemohol nič urobiť. Proste iba čakal až tá krutá rana príde.

Keď meč putoval k jeho hlave, Thor zavrel oči a skoncentroval sa. Cítil, že sa pohyb meča spomaľuje a on sám akoby zrazu bol v inej realite. Náhle bol schopný cítiť pohyb meča a spôsob akým bil vzduch. Začal si v duchu priať, aby okolitý svet ten meč zastavil.

Cítil, že sa jeho telo prehrieva. Niečo sa s ním už zase dialo. Zrazu mal pocit, že si nemusí nič priať. Že to môže kontrolovať sám.

Meč sa zrazu zastavil uprostred pohybu. Thor ho nejakým spôsobom zastavil silou vlastnej mysli.

Elden zarazene držal meč a pozeral, čo sa to deje. Thor sa na neho pozrel a znova použil svoju moc, aby chytil jeho zápästie a stláčal ho. Díval sa súperovi do očí a stláčal v mysli jeho ruku sa stále väčšou a väčšou silou. Elden nakoniec vykríkol a upustil meč.

Všetci chlapci razom zmĺkli. Zarazene sa pozerali na Thora. V ich vyjavených tvárach sa zračil údiv, silne premiešaný so strachom.

"Je to démon," zakričal jeden z nich.

"Čarodejník!" Ozval sa iný.

Thor sám bol ohúrený. Nemal tušenie, čo práve urobil. Ale vedel, že to nebolo normálne. Bol zároveň pyšný a nabudený, a zároveň v rozpakoch.

Kolk vstúpil do kruhu a zostal stáť medzi oboma sokov.

"Je jedno čo si zač, chlapče, toto ale nie je miesto pre kúzla," pokarhal Thora. "Je to miesto pre čestný boj. Ty si porušil pravidlá boja a teraz dostaneš čas, aby si mohol premýšľať, či je to naozaj tá najlepšia cesta. Pošlem ťa na skutočne nebezpečné miesto a uvidíme ako dobre ťa budú tvoja kúzla ochraňovať tam. Pôjdeš ku strážnym hliadkam ku Kaňonu."