Gareth nemal energiu sa s ňou dnes hádať. Bola to užitočná rekvizita, bábka manželka. Dokáže ju tolerovať, a ona mu zato bude príležitostne užitočná, až kým ho nezačne príliš otravovať.
Gareth sledoval s najvyšším cynizmom ako sa každý otočil aby sa pozeral na jeho najstaršiu sestru, ktorá prechádzala uličkou s otcom, tou kreatúrou. Mal dokonca toľko drzosti, aby predstieral smútok a utrel si slzu keď prechádzali. Herec do konca. Ale v Garethových očiach to bol len potácajúci sa hlupák. Nedokázal si predstaviť, žeby otec mohol cítiť skutočný smútok z toho, že vydáva svoju dcéru. Veď nakoniec to bol on sám, kto ju hodil vlkom z McCloudovho kráľovstva. Gareth cítil rovnaké opovrhnutie Luandou, ktorá vyzerala, že má z toho radosť. Zdalo sa, že jej nevadí, že sa práve vydáva za menšieho človeka. Aj ona bola dychtivá po moci. Chladnokrvná. Vypočítavá. V tomto ohľade si zo všetkých súrodencov boli najviac podobní oni dvaja. Ale aj keď mali niečo spoločné, nebol medzi nimi veľmi vrelý vzťah.
Gareth prešľapával na nohách, netrpezlivo čakal kedy sa to celé skončí.
Pretrpel si celú ceremóniu. Argon podával požehnanie, recitoval magické formuly, prevádzal rituály. Bolo mu zle z tej šarády. Bolo to predsa len spojenie dvoch rodín z politických dôvodov. Prečo to nemohli volať tým pravým menom?
Čoskoro sa to skončilo. Dav sa zdvihol v obrovský jasot keď sa tí dvaja pobozkali. Zaznel roh, a perfektne organizovaný svadobný obrad sa premenil do perfektne organizovaného chaosu. Obidve kráľovské rodiny sa vrátili späť k stolom na vyvýšenom pódiu.
Dokonca aj Gareth musel uznať, že na neho otcova príprava a organizácia svadobného dňa urobila dojem. Evidentne sa nešetrilo. Všade naokolo sa rozkladali stoly so všemožným jedlom, sudy s vínom, nekonečná radu opekajúcich sa prasiat, oviec a jahniat.
Za nimi boli už v plnom prúde prípravy na hlavnú zábavu tohoto dňa – rytierske súťaže. Pripravovali sa ciele pre vrhanie kameňov, oštepov, pre lukostreľbu, a v centre toho všetkého turnajový pruh. Masy sa už tlačili okolo neho.
Davy sa rozostúpili, aby rytieri mohli vstúpiť do areálu. Za MacGilovcov samozrejme ako prvý vstupoval Kendrick – v brnení na svojom žrebcoivi a nasledovaný desiatkami Strieborných. Bol to však až príchod Ereca na svojom snehobielom žrebcovi, kedy dav stichol v úžase. Pôsobil na všetkých prítomných ako magnet. Dokonca i Helena sa nahla dopredu a Gareth si všimol jej sympatie k rytierovi, rovnako ako ich mali všetky prítomné ženy.
"Je v najlepšom veku, ale nie je ženatý. Každá žena v kráľovstve by ho chcela. Prečo si niektorú z nás konečne nevyberie?"
"A čo sa ty staráš? " Spýtal sa žiarlivo Gareth. Aj on by tam chcel byť v brnení, na koni. Ale nebol bojovníkom. A všetci to vedeli.
Helena ho ignoroval s odmietavým mávnutím ruky. "Ty nie si mužom," povedala posmešne. "Ty týmto veciam nerozumieš."
Gareth sa začerveal. Chcel sa otočiť a nechať ju tu, ale dnes na to nebola tá správna chvíľa. Namiesto toho ju sprevádzal v hľadisku, aby sa s ostatnými pozerali na celodenné slávnosti. Dnes to ide od zlého k horšiemu a Gareth sa už cítil unavený. Bude to ešte veľmi dlhý deň, deň nekonečného rytierstva, okázalosti, predstierania. Plný mužov, ktorí sa budú navzájom zraňovať a možno i zabíjať. Deň, z ktorého bol on vylúčený. Deň, ktorý predstavuje všetko, čo on nenávidi.
Ako tam sedel, rozmýšlal. V duchu si prial, aby oslavy prerástli do plnohodnotnej bitky, do totálneho krviprelievania, aby všetko dobré na tomto mieste bolo zničené a roztrhané na kúsky.
Jedného dňa to urobí po svojom. Jedného dňa on bude kráľom.
Jedného dňa.
KAPITOLA ÔSMA
Thor robil čo mohol, aby udržal krok s Erecovým panošom, keď sa predierali cez davy. Odkedy opustili arénu, ocitol sa v takom víre tiel, že len ťažko mohol registrovať čo sa okolo neho deje. Vo vnútri sa ešte triasol a stále nemohol uveriť, že bol prijatý do Légie, a čo viac, bol menovaný druhým Erecovým panošom.
"Hovoril som ti, chlapče, aby si držal krok!" Vyštekol Feithgold.
Thor neznášal keď ho oslovil "chlapec", najmä preto, že on bol sotva o pár rokov starší. Feithgold sa pustil do davu, ako by sa snažil striasť sa Thora .
"Je to tu vždy tak preplnené?" Thor zavolal a snažil sa ho dohnať.
"Samozrejme že nie!" Feithgold zakričal. "Dnes nie je len letný slnovrat, najdlhší deň v roku, ale aj deň, kedy sa vydáva kráľova dcéra a jediný deň v histórii, kedy sme otvorili brány McCloudovcom. Nikdy tu ešte nebol taký dav ako teraz. Je to neskutočné. Nečakal som to! Obávam sa, že prídeme neskoro, " povedal všetko v zhone, keď sa rútili davom.
"Kam ideme?" spýtal sa Thor.
"Budeme robiť to, čo každý dobrý panoš – ideme pomôcť nášmu rytierovi v prípravach!"
"V prípravach na čo?" naliehal Thor, takmer bez dychu. Bolo stále väčšiu teplo a každú minútu si utieral pot z čela.
"Kráľovské zápolenie!"
Konečne došli na okraj davu a zastavili sa pred kráľovskou strážou, ktorá spoznala Feithgolda a pustila ich ďalej.
Vkĺzli popod povraz a vstúpili na dráhu, bez más. Thor tomu nemohol uveriť – tak blízko k rytierskej dráhe. Za lanami stáli davy divákov, a na jednej a druhej strane stáli obrovské vojnové kone - najväčšie aké Thor kedy videl – s rytiermi vo výzbroji rôzneho druhy. Zmiešaní so Striebornými boli rytieri z obidvoch kráľovstiev, z každej provincie, niektorí v čiernej zbroji, iní v bielom, mali prilby a nasadené zbrane všetkých tvarov a veľkostí. Vyzeralo to, ako by sa celý svet bol zišiel v tejto aréne.
Niektoré súťaže už začali. Boli v nich rytieri, ktorých Thor nedokázal nikam zaradiť. Vyrážali prosti sebe a snažili sa jeden druhého zraziť na zem. Každá zrážka bola sprevádzaná jasotom publika. Tak zblízka, Thor nemohol uveriť akú silu a rýchlosť majú kone. Bolo to smrtiace umenie.
"To na hru veľmi nevyzerá!" Povedal Thor Feithgoldovi, idúc za ním po obvode dráhy.
"To preto, že nie je," zreval Feithgold späť, cez rinčiaci zvuk. "Je to vážna vec, zamaskované ako hra. Ľudia tu umierajú, každý deň. Je to bitka. Štastie má ten, kto odíde bez zranenia. Veľa ich nie je."
Thor zbadal ako sa dvaja rytieri rozbehli proti sebe navzájom a zrazili sa v plnej rýchlosti. Bol tam hrozný náraz kovu o kov, potom jeden z nich vyletel zo sedla a pristál na chrbte, len pár krokov od Thora.
Dav zalapal po dychu. Rytier sa nehýbal, a Thor videl kus dreveného kola, ktorý mu uviazol v rebrách. Kričal bolesťou a krv sa liala z jeho úst. Niekoľko panošov sa zbehlo, aby sa o neho postarali a odtiahli ho z poľa. Víťazný rytier pochodoval pomaly zo zdvihnutou kopijou na oslavu víťazstva a dav jasal.
Thor bol ohromený. Nikdy si nepredstavoval, žeby mohlo byť zápolenie tak smrtiace.
"To, čo tí chlapci práve urobil, to je tvoja práca," povedal Feithgold. "Teraz si panoš. Presnejšie povedané, druhý panoš."
Zastavil sa a prišiel blízko - tak blízko, že Thor cítil jeho zápach z úst.
"A nezabudni – Ja sa zodpovedám Erecovi. A ty mne. Tvojou úlohou je mi pomáhať. Rozumieš?"
Thor prikývol, ešte stále mu nebolo všetko jasné. Cítil, ako je Feithgold ohrozený jeho prítomnosťou, a cítil, že si urobil nepriateľa.
"Nie je mojim zámerom sa pliesť medzi teba a Ereca," povedal Thor.
Feithgold sa krátko, posmešne zasmial.
"To by si ani nemohol. Len sa mi jednoducho prataj z cesty a rob čo ti poviem."
S tým sa Feithgold otočil a ponáhľal sa po krútiacich sa cestách za povrazami. Thor ho nasledoval, ako najlepšie to šlo, a čoskoro sa ocitli v labyrinte stajní. Šiel úzkou chodbou a všade naokolo boli umiestnené vojnové erdžiace kone. Feithgold sa zastavil pred obrovským veľkolepým koňom. Thor zadržal dych. Nemohol uveriť že tak veľké a krásne zviera je skutočné. Vyzeralo byť pripravené na vojnu.
"Warkfin," povedal Feithgold. "Erecov kôň. Alebo jeden z nich, na turnaje. Nie je ľahké také zviera skrotiť. Ale Erecovi sa to podarilo. Otvor bránu," nariadil Feithgold.
Thor sa na neho pozrel zmätene, potom sa pozrel späť na bránu a snažil sa prísť na to, ako sa otvára. Vykročil dopredu, vytiahol kolík zaklinutý medzi laťkami, ale kolík sa ani nepohol. Zatiahol silnejšie, kým sa mu to nepodarilo a jemne otvoril drevenú bránu.
Warkfin zaerdžal, cúvol, a vykopol zadnými nohami tak, že vrátka privreli Thorovi prst. Thor strhol ruku v bolestivej grimase.
Feithgold sa zasmial.
"To je dôvod, prečo som si ti to dal urobiť. Nabudúce to urob rýchlejšie, chlapče. Warkfin nečaká na nikoho. Predovšetkým nie na teba."
Thor bol nahnevaný. Feithgold mu už liezol na nervy, a nevedel ako by sa dalo s ním vychádzať.
Tentokrát rýchlo otvoril drevené bránky a ustúpil z cesty.
"Mám ho vyviesť?" spýtal sa Thor s obavami, že naozaj od neho bude chcieť, aby chytil opraty práve teraz, keď Warkfin dupotal a poskakoval.
"Samozrejme že nie, " povedal Feithgold. "To je moja úloha. Tvojou úlohou je ho nakŕmiť keď ti poviem. A vyčistiť hnoj."
Feithgold schmatol Warkfina za opraty a vyviedol ho von. Thor preglgol, dívajúc sa za nimi. Takto si začiatok nepredstavoval. Vedel, že nejako začať treba, ale toto bolo ponižujúce. Predstavoval si vojnu a slávu a bitku, školenia a súťaže medzi chlapcami jeho veku. Nikdy ho nenapadlo, že skončí ako služobník pri hnoji. Začínal uvažovať, či urobil správne rozhodnutie.
Konečne vyšli zo šera stajni späť do jasného dňa, späť do arény. Thor musel prižmúriť oči. Jasot davu a tresknutie zbraní, keď jeden rytier narazil do druhého, ho opäť uchvátili. Ešte nikdy nepočul také rinčanie kovu a masívne kone doslova roztriasli zem.
Všade okolo sa pripravovali desiatky rytierov a ich panoši. Panoši leštili brnenie svojim rytierom, pripravovali zbrane, kontrolovali sedla a popruhy a keď rytieri nasadli na svojich žrebcov a čakali kedy zaznie ich meno, tak skontrolovali zbrane pre istotu ešte raz.
"Elmalkin!" Zvolal hlásateľ.
Rytiera z provincie Thor nepoznal, široký chlapík v červenej zbroji, vyrazil z brány do arény. Thor sa otočil a odskočil z cesty práve včas. Rytier zrýchlil v úzkej uličke, a jeho kopija skĺzla po štíte protivníka. Ozvalo sa cengot, keď druhý rytier trafil Elmalkina do tela a ten vyletel zo sedla a pristál na zemi na chrbte. Dav zaplesal.
Elmalkin sa okamžite spamätal, vyskočil na nohy, otočil sa a natiahol ruku k panošovi, ktorý stál vedľa Thora.
"Môj kyjak!" Vykríkol rytier.
Panoš vedľa Thora skočil do akcie, schmatol kyjak zo stojana a šprintoval von smerom k stredovému pruhu. Rozbehol sa k Elmalkinovi, ale druhý rytier už krúžil späť a zaútočil. Tesne predtým, než panoš s kyjakom dobehol a podával ho do rytierovej ruky, druhý rytier burácal dole na nich. Panoš nedosiahol Elmalkina včas. Druhý rytier namieril svoju kopiju dole a ako to urobil, jeho kopija zasiahla panoša rovno do hlavy. Ten náraz panoša otočil dookola a zhodil na zem, tvárou do hliny.
Už sa nepohol. Aj zdiaľky videl Thor krv, ktorá mu vytekala z hlavy a zafarbila piesok arény.
Thor preglgol.
"Nie je to pekný pohľad, že?"
Thor sa obrátil a zbadal Feithgolda, stál vedľa neho.
"Musíš sa obrniť, chlapče. Toto je bitka. A my sme priamo uprostred nej."
Dav náhle stíchol, keď sa otvoril hlavný rytiersky pruh. Všetky ostatné zápolenia sa zastavili v očakávaní toho hlavného. Na jednej strane vyšiel na svojom koni Kendrick s kopijou v ruke.
Na druhej strane, oproti nemu vyšiel rytier vo farbách McCloud.
"MacGil proti McCloud," zašepkal Feithgold Thorovi. "Sme s nimi vo vojne už tisíc rokov. Pochybujem, že tento súboj na tom niečo zmení."
Obidvaja rytieri si zatvorili priezor na prilbe, zaznel roh, a s výkrikom na seba zaútočili.
Thor bol prekvapený akú rýchlosť nabrali – len preto, aby sa o moment navzájom zrazili s takým zarinčaním. Thor si skoro zdvihol ruky k ušiam. Dav zalapal po dychu, keď obaja bojovníci spadli zo svojich koní.
Každý z nich vyskočili na nohy a zhodil svoje prilby, pretože ich panoši došli k nim, a podali im ich krátke meče. Dvaja rytieri zápasili so všetkým, čo mali. Sledovanie Kendricka ako vládne mečom Thora úpne nadchlo. V jeho pohyboch bola krása. Ale aj McCloudov bojovník bol tak isto skvelý. Krúžili okolo seba v snahe zaujať čo najvýhodnejšiu pozíciu. Nikto sa nechcel ľahko vzdať.
Nakoniec ich meče sa stretli v jednom stretu, a vyrazili si ich navzájom z ruky. Ich panoši im priniesli kyjaky, ale ako sa Kendrick natiahol za ním, McCloudov panoš vybehol za ním a udrel ho do chrbta s jeho vlastnou zbraňou. Rana ho poslala k zemi a dav vydese vydýchol.
McCloudov rytier zdvihol svoj meč, vykročil vpred a namieril ho Kendrickovi na krk, pritlačiac ho k zemi. Kendrick nemal na výber.
"Vzdávam sa!" Zakričal.
Tam bol víťazný výkrik McCloudovcov ale výkrik hnevu u MacGilovcov.
"Podvádzal!" Vykrikovali MacGilovci.
"Podvádzal! Podvádzal! " Ozval zbor rozzúrených výkrikov.
Dav bol stále rozhnevanejší a rozhnevanejší, a o chvíľu už všetci zborovo protestovali. Obe strany - MacGilovci aj McCloudovci – začali vstávať zo stoličiek.
"To nie je dobré," povedal Feithgold Thorovi, sledúc čo sa deje.
Vzápätí dav vybuchol. Padli rany a všade naokolo bola bitka. Bol to chaos. Muži sa navzájom surovo bili, chytali sa pod krkom a zrážali k zemi. Bitka mohutnela a každú chvíľu hrozilo, že z toho bude otvorená vojna.
V tom zaznel roh a stráže z obidvoch táborov napochodovali a odtrhávali bijúcich sa od seba. Zaznel ďalší, ešte hlasnejší roh, a rozhostilo sa ticho keď kráľ MacGil stál zo svojho trónu.
"Nebudú tu dnes žiadne bitky!" Zahrmel svojím hlasom panovníka. "Nie dnes a nie na tejto oslave! A nie na mojom dvore!"
Dav sa pomaly upokojil.
"Pokiaľ je to, čo chcete, zápas medzi našimi dvoma skvelými klanmi, budete to mať. Ale bude to zápas jedného proti jednému, jeden šampión z každej strany."
MacGil sa pozrel na kráľa McCloud, ktorý sedel so svojim sprievodom oproti, na vzdialnej strane tribúny.
"Súhlasíte?" MacGil vykríkol.
McCloud sa slávostne postavil.
"Súhlasím!" zopakoval rovnako hlasno.
Dav na obidvoch stranách zajasal.
"Vyberte si najlepšieho muža!" MacGil zreval.
"Už mám, "povedal McCloud.
Na McCloudovej strane sa vynoril impozantný rytier, najväčší muž akého Thor kedy videl. Sedel na obrovskom koni a vyzeral ako balvan, s dlhou bradou a zamračeným výrazom, ktorý vyzeral byť trvalý.
Thor vycítil, že aj vedľa neho sa niečo deje. Erec pristúpil, nasadol na Warkfina, a popodišiel dopredu. Thor prehltol. Nemohol uveriť, že aj on je v centre udalostí. Naplnila ho úcta k Erecovi.
Potom ho premohla úzkosť, pretože si uvedomil, že tu má aj povinnosti. Bol predsa panoš a jeho rytier sa chystal na boj.
"Čo mám robiť?" Spýtal sa Thor v zhone Feithgolda.
"Ostaň vzadu a rob čo ti poviem," odpovedal.
Erec vykročil vpred do turnajového pruhu. Obaja rytieri tam zostali stáť čelom k sebe, ich kone nedočkavo dupali. Thorovi sa rozbúchalo srdce v hrudi ako čakal a díval sa.
Zazel roh a obidvaja proti sebe vyrazili.
Thor nemohol uveriť s akou krásou a pôvabom sa Warkfin pohybuje - bolo to ako sledovať rybu, ktorá vyskočila nad morskú hladinu. Druhý rytier bol obrovský, ale Erec bol pôvabný a elegantný bojovník. On prerezával vzduch, so sklonenou hlavou a strieborným brnením, ktoré sa lesklo najviac zo všetkých, ktoré tu dnes Thor videl.
Keď sa obaja muži stretli, Erec s dokonale zacielenou kopijou sa naklonil na stranu. Podarilo sa mu trafiť rytiera v centre jeho štítu a zároveň sa uhol jeho úderu.
Obrovská hora muža spadla dozadu, na zem. Bolo to ako keby pristál balvan.
MacGilovci zaplesali keď išiel Erec okolo, otočil sa a krúžil späť. Zdvihol si priezor na prilbe a položil špičku kopije na mužov krk.
"Vzdaj sa!" zakričal Erec dolu.
Rytier si odpľul.
"Nikdy!"
Rytier potom siahol do skrytého vrecka na svojom opasku a prv než mohol Erec zareagovať vhodil mu do tváre za hrsť jemného prášku.
Erec, omráčený, v snahe utrieť si oči pustil kopiju a spadol z koňa.
Dav na strane MacGilovcov pískal, zasyčal a plakal v pobúreni keď Erec padal a kryl si oči. Rytier, nestrácajúc čas sa k nemu ponáhľal a kľakol si mu na rebrá.
Erec sa zvalil, rytier chytil obrovskú skalu, vysoko ju zdvihol, a bol pripravený rozbiť ňou Erecovi hlavu.
"NIE!" Zakričal Thor, vyskočil dopredu, neschopný sa ovládať.
Thor s hrôzou sledoval, ako rytier pustil skalu dole. V poslednom momente sa Erecovi podarilo uhnúť. Kameň sa zaryl hlboko do zeme, presne tam, kde pred sekundou bola jeho hlava.
Thor bol ohromený Erecovou obratnosťou, ktorý stál na nohách aby čelil tomuto nečestnému súperovi.
"Krátke meče!" zvolali králi.
Feithgold sa náhle otočil a s vytreštenými očami pozeral na Thora.
"Podaj mi ho! Rýchlo!" Zakričal.
Thorovo srdce búšilo v panike. Otočil sa, aby našiel Erecov stojan so zbraňami a zúfalo hľadal meč. Bola tam celá rada rôznych zbraní. Natiahol sa, schmatol meč a hodil ho Feithgoldovi.
"Hlupák! To je predsa stredný meč! " zakričal na neho Feithgold.
Thorovi vyschlo v krku, cítil ako sa neho pozerá celé kráľovstvo. Od strachu mal pred očami všetko rozmazané a v panike nevedel, ktorý meč má vybrať. Nedokázal sa sústrediť.
Feithgold vykročil, odstrčil Thora z cesty, a schmatol krátky meč sám. Potom vybehol do turnajovom pruhu.
Thor pozeral, ako odchádza a cítil sa zbytočný, hrozný. A pri predstave, žeby to bol on, kto tam vonku beží pred všetkými týmito ľuďmi, sa mu podlomili kolená.
Panoš druhého rytiera bol rýchlejší a Erec musel uskočiť z cesty, aby sa vyhol prvej rane od svojho, už ozbrojeného, súpera. A konečne, Feithgold dobehol k Erecovi a podal mu do ruky krátky meč. Hneď na to rytier na Ereca tvrdo zaútočil. Ale Erec bol šikovný. Počkal si až na poslednú chvíľu a potom uhol z cesty.
Rytier stále útočil a vrhol sa rovno na Feithgolda, ktorí na neštastie ostal stáť na mieste, odkiaľ sa Erec práve uhol. Rytier, naplnený hnevom že sa mu Erec stále uhýna, schmatol Feithgolda oboma rukami za vlasy a neskutočnou silou vrazil svojím čelom tvrdo do jeho tváre.
Bol počuť praskanie kostí. Z Feithgoldovho nosa vystriekla krv a on sa zrútil bezvládne na zem.
Thor tam ostal stáť v šoku, s otvorenými ústami. Nemohol tomu uveriť. Rovnako ani dav, ktorý rytiera za jeho spôsoby hlasno vypískal.
Erec sa vyhnal zo svojím mečom a len o máličko minul svoj cieľ. Obaja sa proti sebe znovu postavili čelom a vyčkávali ďalšiu akciu.
Thor si zrazu uvedomil, že bol teraz jediným Erecovým panošom. Prehltol. Čo bude robiť? Na toto nebol pripravený. A dívalo sa na neho celé kráľovstvo.
Obaja rytieri sa do seba zúrivo pustili, padala rana za ranou. Je zrejmé, že McCloudov rytier bol oveľa silnejší ako Erec – ale Erec bol lepší bojovník, rýchlejší a pohyblivejší. Obidvaja svojimi mečami rozrážali, sekali a uhýbali, ale ani jeden nebol schopný získať výhodu.
A konečne, kráľ MacGil vstál.
"Dlhé kopije!" Zvolal.
Thorovo srdce búšilo. Vedel, že toto patrilo jemu – bol predsa v službe.
Otočil sa a pozrel sa na stojan, vzal zbraň, ktorá sa mu zdala najvhodnejšóu. Keď schmatol jej koženú rukoväť, modlil sa, aby vybral správne.
Potom vbehol do arény a cítil na sebe tisícky očí. Bežal čo mu sily stačili, chcel dosiahnuť Ereca tak rýchlo, ako je to možné, a podával mu kopiju do ruky. Bol hrdý na to, že on bol prvý.
Erec vzal kopiju a otočil sa, pripravený čeliť rytierovi. Bol to čestný bojovník, a tak počkal kým bol druhý rytier tiež ozbrojený. Thor sa okamžite pratal z cesty bokom, nechcel zopakovať Feithgoldovu chybu. Zároveň ťahal bezvládneho Feithgolda z bojiska.
Sledujúc rytierov, zrazu Thor cítil, že niečo je zle. Erecov súper vzal kopiju, zdvihol ju rovno hore, a potom začal spúšťat dole v podivnom pohybe. Ako to urobil, náhle, Thor pocítil obrovskú vlnu sústredenia, čo doteraz nezažil. Intuitívne vycítil, že niečo nie je v poriadku. Jeho oči sa zaryli do hlavice McCloudovskej kopie, a keď sa pozrel pozornejšie, všimol si, to bola uvoľnená. Rytier sa chystal použiť špičku kopie ako vrhací nôž.
Keď rytier mávol kopijou, hlava sa uvoľnila a roztočená letela vzduchom, priamo proti Erecovmu srdcu. V zlomku sekundy bude Erec mŕtvy. Neexistuje žiadny spôsob ako na toto zareagovať včas. Podľa zubatého ostria sa zdalo, že prerazí aj brnenie.
V tej chvíli, Thor pocítil vlnu tepla, ktorá sa mu rozliala po celom tele. Nasledovalo jemné brnenie - bol to ten istý pocit ktorý mal v Temnom lese, keď bojoval so Syboldom. Celý jeho svet sa spomalil. V spomalenom pohybe videl ostrie letiacej kopie, cítil narastajúci príval tepla a energie vo svojom tele.
Urobil krok dopredu a cítil sa silnejší jako tá kopia. V mysli si želal to stopnúť. Žiadal si to stopnúť. Nechcel vidieť Ereca zraneného. Zvlášť nie takto.
"NIE!" Zajačal Thor.
Urobil ďalší krok, a natiahol dlaň namierenú na letiace ostrie.
Ostrie sa zastavilo a ostalo visieť vo vzduchu, tesne pred Erecovou hruďou.
Potom neškodne spadlo na zem.
Obaja rytieri sa otočili a pozreli sa na Thora, rovnako ako obidvaja králi, rovnako ako tisíce divákov. Cítil, ako sa celý svet pozerá na neho, a uvedomil si, že to všetci videli čo urobil. Všetci vedeli, že to nie je normálne, že použil nejakú zvláštnu silu, ktorá ovplyvnila priebeh súboja, že zachránil Ereca a zmenil osud kráľovstva.
Thor ostal tam nepohnuto stáť a premýšľal, čo sa práve stalo.
Teraz si už bol istý, on nebol taký ako všetci títo ľudia. On bol iný.
Ale kto vlastne bol?