Thor šprintoval cez obrovské pole cvičiska, bežal ako vládal. Za sebou počul kroky svojich prenasledovateľov z kráľovskej stráže. Naháňali ho naprieč rozpáleným pieskom a strašne pri tom nadávali. Pred ním postávali členovia - a noví regrúti - Légie, desiatky chlapcov, rovnakí ako on, ale starší a silnejší. Boli školení a testovaní v rôznych formáciách. Niektorí trénovali boj s kopijou, iní hádzali oštepy. Tí čo hádzali na vzdialené ciele, len zriedka minuli. Títo boli jeho sokovia a pôsobili impozantne.

Medzi nimi boli desiatky skutočných rytierov, členovia Strieborných, stojac v širokom polkruhu sledovali dianie naokolo. Posudzovali. Rozhodovali o tom, kto zostane a kto bude poslaný domov.

Thor vedel, že sa bude musieť ukázať, bude musieť na týchto mužov zapôsobiť. Za niekoľko okamihov ho stráže dobehnú a ak má nejakú šancu zapôsobiť, tak je to práve teraz. Ale ako? Uháňajúc cez cvičiško jeho myseľ pracovala na plné obrátky, a bol rozhodnutý dosiahnúť svoj cieľ.

Ako Thor utekal cez arénu, iní si ho začali všímať. Niektorí z regrútov zastali a otočili sa, rovnako ako aj niektorí z rytierov. Za niekoľko okamihov Thor cítil, že na seba strhol všetku pozornosť. Vyzerali zmätene, a on si uvedomil, že sa musia asi diviť, ktože to tu narušuje ich tréning a za pätami má troch kráľovských strážnych. Takto teda prvý dojem urobiť neplánoval. Celý svoj život sníval o vstupe do Légie, ale takto si ho nepredstavoval.

Ako Thor bežal, uvažújúc, co ďalej, veci sa pohli samé. Jeden veľký chlapec, regrút, sa rozhodo, že urobí na ostatných dojem a Thora zastaví. Vysoký, svalnatý, a takmer dvakrát taký veľký ako Thor, zdvihol svoj drevený meč, aby zablokoval Thorovi cestu. Thor videl, že ho chce zraziť na zem, aby ho pred všetkými zosmiešnil a zároveň si získal rešpekt ostatných regrútov.

Toto Thora rozúrilo. Thor nemal proti tomuto chlapcovi nič, nebol to ich boj. Ale on to urobil len preto, aby sa ukázal pred ostatnými.

Keď sa Thor priblížil, nemohol uveriť, aký je ten chlapec veľký. Týčil sa nad ním ako veža a mračil sa spoza svojich hustých čiernych vlasov, ktoré mu padali do čela. Jeho bojovne vysunutá brada bola asi tá najväčšia, akú Thor kedy videl. Nedokázal si ani len predstaviť, ako by s takýmto obrom mohol čo i len pohnúť.

Chlapec zaútočil svojím dreveným mečom, a Thor vedel, že musí konať rýchlo, inak bude zrazený do piesku.

Thorove reflexy zapracovali. Inštinktívne vybral svoj prak, natiahol a hodil kameň do chlapcovej ruky. Strela našla svoj cieľ a vyrazila meč z ruky v momente, kedy sa chystal k útoku. Zbraň vyletela, chlapec zakričal a chytil sa za ruku.

Thor nestrácal čas. Využil okamih a zaútočil. S rozbehom vyskočil do vzduchu a oboma nohami súčasne kopol chlapca do hrudníka. Ale chlapec bol taký silný, že to bolo ako kopnúť do kmeňa duba. Chlapec sa iba zatackal, zatiaľ čo Thor sa zastavil vo vzduchu a spadol na zem pri chlapcových nohách.

To neveští nič dobré, pomyslel si Thor, keď dopadol na zem a v ušiach mu zvonilo.

Thor sa snažil dostať späť na nohy, ale chlapec bol rýchlejší. Natiahol sa, schmatol Thora za jeho košeľu na chrbte, a poslal ho - tvárou dole - do piesku.

Zástup chlapcov rýchlo vytvoril kruh okolo nich a jasali. Thor očervenel ponížený.

Thor sa obrátil aby vstal, ale chlapec bol príliš rýchly. Už bol na ňom a pritlačil ho k zemi. Než sa Thor nazdal, šarvátka sa premenila na zápasenie, váha toho druhého bola obrovská.

Thor počul tlmené výkriky ostatných regrútov, ktorí utvorili kruh, krik dychtivý po krvi. Tvár chlapca sa zamračila keď natiahol palce rovno pred Thorove oči. Thor tomu nemohol uveriť – zdalo sa mu, že tento chlapec mu chce naozaj ublížiť. To sa vážne chce ukázat i za takúto cenu?

V poslednej sekunde sa Thorovi podarilo uhnúť hlavou na stranu, čo jeho protivníka vyviedlo z rovnováhy a musel sa rukami oprieť o zem. Thor to využil a odkotúľal sa spod neho.

Thor sa postavil na nohy a bol tvárou v tvár chlapcovi, ktorý tiež vstal. Chlapec zaútočil päsťou na Thorovu tvár ale Thor sa v poslednom okamihu prikrčil. Oviala ho vlna vzduchu a Thor si uvedomil, že keby ho chlapcova päsť zasiahla, zlomila by mu čeľusť. Thor sa natiahol a udrel chlapca do brucha, ale to sotva malo nejaký efekt. Bolo to ako buchnúť do stromu.

Kým Thor mohol zareagovať, chlapec ho udrel lakťom do tváre.

Thor sa zapotácal. Bolo to ako dostať úder kladivom a v ušiach mu zvonilo.

Thor sa ešte tackal a snažil sa chytiť dych, chlapec zaútočil a tvrdo ho kopol do hrude. Thor odletel dozadu a pristál na zemi na chrbte. Ostatní chlapci zajasali.

Celý otrasený sa Thor zdvíhal, ale chlapec zaútočul ešte raz – päsťou rovno do tváre zrazil Thora znovu na chrbát – tentokrát už nadobro.

Thor tam ležal a počul tlmený jasot ostatných. Cítil slanú chuť krvi z nosa. Stonal bolesťou. Otvoril oči a videl veľkého chlapca, ktorý sa k nemu už otočil chrbtom , ako sa vracia späť k svojim priateľom osláviť víťazstvo.

Thor to chcel vzdať. Ten chlapec bol obrovský, boj proti nemu bol márny, a on už nemohol zniesť ďalšiu bitku. Ale niečo v ňom mu nedovolilo to len tak nechať. Nemohol prehrať. Nie pred všetkými týmito ľuďmi.

Nevzdávaj to. Vstávaj. Vstávaj!

Thor nejako našiel v sebe ďalšiu silu. Zastonal, prevalil sa, dostal sa na ruky a kolená, a potom pomaly na nohy. Obrátil sa na chlapca, krvácajúc a s opuchnutými očami len ťažko videl, sťažka dýchal, ale zaťal a zdvihol päste.

Obrovský chlapec sa otočil a zadíval sa na Thora. Pokrútil neveriacky hlavou.

"Mal si ostať dole, chlapče," vyhrážal sa, keď sa približoval späť k Thorovi.

"DOSŤ!" Zakričal hlas. "Elden, ustúpte!"

Náhle medzi nich vstúpil rytier, natiahol dlaň a zastavil Eldena. Dav stíchol, a všetci sa pozreli na rytiera. Bolo zrejmé, že tento muž tu má veľký rešpekt.

Thor sa na rytiera pozrel s úctou. Mal po dvadsiatke, bol vysoký so širokými ramenami. Mal hranatú čeľusť a hnedé, dobre udržiavané vlasy. Thor si ho na prvý pohľad obľúbil. Jeho prvotriedne brnenie – retiazková košela vyrobená z lešteného striebra, niesla kráľovský erb: Sokola z rodu MacGil. Thorovi vyschlo v krku - stál pred členom kráľovskej rodiny. Nemohol tomu uveriť.

"Vysvetli čo si zač, chlapče," povedal Thorovi. "Prečo si vtrhol do našej arény bez pozvania?"

Než stačil odpovedať, náhle traja členovia kráľovskej gardy vstúpili do kruhu. Veliteľ stráže sťažka dýchal a ukazoval prstom na Thora.

"Nepočúvol naše rozkazy!" Zakričal strážnik. "Idem ho spútať a vziať ho do kráľovskej kobky!"

"Neurobil som nič zlé!" Thor zaprotestoval.

"Neurobil?" Zakričal strážnik. "A nepozvaný pobehovať po kráľovskom majetku?"

"Všetko, čo som chcel, bolo šanca!" Zakričal Thor, a obrátil sa s prosebným výrazom na rytiera pred ním, člena kráľovskej rodiny. "Všetko, čo som chcel, bola šanca sa pripojiť k Légii!"

"To cvičisko je len pre pozvaných, chlapče," ozval sa drsný hlas.

Do kruhu vystúpil bojovník, široký päťdesiatnik s holou hlavou, krátkymi fúzami a jazvou cez nos. Vyzeral, ako by bol profesionálnym vojakom celý svoj život a podľa znaku na jeho brnení – zlatej brošni na hrudi – bol ich veliteľom. Thorovi sa rozbúšilo srdce – generál.

"Nebol som pozvaný, pane," povedal Thor. "To je pravda. Ale je to môj životný sen, tu byť. Jediné, čo chcem, je šanca vám ukázaťčo dokážem. Som rovnako dobrý ako ktorýkoľvek z týchto regrútov. Dajte mi jednu šancu to dokázať. Prosím. Vstup do Légie je všetko, o čom som kedy sníval."

"Toto bojisko nie je pre rojkov, chlapče, " prišla jeho drsná odpoveď. "To je pre bojovníkov. Neexistujú žiadne výnimky našich pravidiel: Regrúti sú vyberaní."

Generál prikývol a kráľovská stráž pristúpila k Thorovi, aby ho spútala.

Rytier z kráľovskej rodinny však náhle vystúpil, natiahol dlaň a zablokoval strážcov.

"Možno, príležitostne, môže byť urobená aj výnimka, " povedal.

Strážnik sa na neho prekvapene pozrel, očividne chcel niečo povedať, ale musel držať jazyk za zubami v úcte ku kráľovskej rodine .

"Obdivujem tvojho ducha, chlapče, " pokračoval rytier. "Predtým než ťa pošleme domov, chcel by som vidieť, čo dokážeš."

"Ale Kendrick, máme naše pravidlá - " povedal generál, zjavne nespokojný.

"Kráľovská rodina vytvára pravidlá," odpovedal Kendrick prísne, " a Légia sa zodpovedá kráľovskej rodine."

"Sme zodpovední vášmu otcovi, kráľovi, a nie vám, " odporoval generál, rovnako vzdorovitý.

Vzduch bol napätý. Thor radšej nechcel ani pomyslieť akú šlamastiku práve spôsobil.

"Poznám svojho otca a viem, čo by chcel. On by dal tomuto chlapcovi šancu. A to je to, čo urobíme."

Generál nakoniec ustúpil.

Kendrick sa obrátil k Thorovi a prezeral si ho svojimi hnedými prenikavými očami. Mal naozaj kráľovskú tvár, ale aj tvár bojovníka.

"Dám ti iba jednu jedinú šancu, " povedal Thorovi. "Uvidíme, či zasiahneš tamtu značku."

Ukázal na hromadu sena ďaleko cez pole, s malou červenou škvrnou v strede. Niekoľko oštepov bolo zapichnutých v sene, ale ani jeden netrafil červený stred.

"Ak dokážeš toto, čo zatiaľ nikto z ostatných chlapcov, ak odtiaľto trafíš tamtú značku, tak potom sa k nám môžeš pripojiť."

Rytier ustúpil stranou a Thor cítil ako sa všetky oči upreli na neho.

Všimol si stojan na oštepy a opatrne si ich poprezeral. Boli to najkvalitnejšie oštepy, aké kedy videl, vyrobené z masívneho dubu, zabalené v najjemnejšej koži. Srdce mu búšilo, keď vykročil vpred, chrbtom ruky si utrel krv z nosa. Cítil sa viac nervózny, než kedykoľvek predtým v živote. Je jasné, že dostal takmer nesplniteľnú úlohu. Ale musel to skúsiť.

Thor sa natiahol a vzal si oštep, nie príliš dlhý, nie príliš krátky. Poťažkal zbraň v ruke – bola pevná a ťažká. Nie ako tie, ktoré používal doma. Ale to je dobre. Cítil, že možno, len možno, by mohol trafiť. Koniec koncov, hádzanie oštepom bola jeho najlepšia zručnosť, hneď po hadzaní kameňom, a dlhé dní strávené v divočine mu poskytli dostatok cieľov. Vždy bol schopný trafiť aj to, čo jeho bratia nedokázali.

Thor zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Ak netrafí, stráže ho odvlečú do väzenia - a jeho šanca na vstup do Légie bude navždy zničená. V tomto okamihu ide o všetko, o čom kedy sníval.

Modlil sa k Bohu so všetkým, čo mal.

Bez váhania, Thor otvoril oči, urobil dva kroky vpred, natiahol sa a hodil oštepom.

Zadržal dych a sledoval ako letí vzduchom.

Prosím, Bože. Prosím.

Oštep plával hustým tichom, a Thor cítil ako ho sleduje stovka očí.

Potom, po chvíli ktorá trvala celú večnosť sa ozval zvuk, nezameniteľný zvuk kedy hrot oštepu preniká do kopy sena. Thor sa ani nemusel pozerať. Vedel, on jednoducho vedel, že to bola perfektná trefa. Už podľa toho ako mu oštep sedel v ruke, ako sa mu napnuli všetky šľachy keď hádzal, cítil, že svoj cieľ neminie.

Thor sa odvážil pozrieť, a uvidel, s obrovskou úľavou, že mal pravdu. Oštep našiel svoje miesto v strede červenej značky – bol tam jediný. Dokázal to, čo ostatní regrúti nezvládli.

Obklopilo ho omračujúce ticho. Cítil ako na neho ďalší regrúti - ale aj rytieri – udivene civeli.

Konečne pristúpil Kendrick a tvrdo potľapkal Thora dlaňou na chrbte. Naširoko sa usmial.

"Mal som pravdu," povedal. "Zostaneš!"

"Čože, môj pane!" Kričala kráľova stráž. "To nie je fér! Tento chlapec prišiel nepozvaný!"

"Trafil tamten znak. To je jeho moja pozvánka pre neho"

"Je oveľa mladší a menší ako ostatní. Toto nie je materská školka, " povedal generál.

"Ja som radšej za menších vojakov, ktorí dokážu trafiť cieľ, ako obra, ktorý s tým má problém, " odpovedal rytier.

"Mal len šťastie! " Zakričal veľký chlapec, s ktorým Thor práve bojoval. "Keby sme mali viac šancí, aj my by sme trafili!"

Rytier sa otočil a pozrel sa na chlapca, ktorý to zakričal.

"Naozaj?" Spýtal sa. "Chceš to urobiť hneď teraz? A podľa toho sa rozhodne, či tu ostaneš alebo nie? "

Chlapec sa zarazil a zahanbene sklonil hlavu, zjavne nebol ochotný ponuku prijať.

"Ale ten chlapec je cudzinec, " protestoval generál. "Veď ani nevieme odkiaľ pochádza."

"Pochádza z nížiny," ozval sa hlas.

Ostatní sa otočili a pozreli sa, kto hovori, ale Thor to nepotrebovali - spoznal ten hlas. Bol to hlas, ktorý ho trápil celé jeho detstvo. Hlas jeho staršieho brata Drakeho.

Drake urobil krok vpred so svojimi ďalšími dvoma bratmi, a pozrel sa na Thora s výrazom nesúhlasu.

"Jeho meno je Thorgrin, z klanu McCleod z Južnej Provincie Západného kráľovstva. On je najmladší z nás štyroch. Všetci pochádzame z tej istej domácnosti. Jeho povinnosťou bolo starať sa o ovce nášho otca!"

Celá skupina chlapcov a rytieri sa vtrhli do zborového smiechu.

Thor cítil, ako mu tvár červenie; radšej by teraz zomrel. Nikdy nebol viac zahanbený. Taký bol jeho brat – urobil čokoľvek, aby jeho ponížil a tak seba preslávil.

"Starať sa o ovce, hovoríš?" Zopakoval generál.

"Potom si naši nepriatelia budú musieť určite dávať na neho pozor! " zakričal iný chlapec.

Znovu sa ozval smiech a Thorovo poníženie sa prehĺbilo.

"Dosť! " zreval Kendrick, prísne.

Smiech postupne utíchol.

"Aj tak tu radšej budem mať pastiera, ktorí trafí terč, ako vás, ktorí - zdá sa, že sa viete dobre smiať, ale nič viac, " dodal Kendrick.

Potom sa už nesmial nikto.

Thor bol Kendrickovi nekonečne vďačný. Bol jeho dlžníkom. Tento muž mu dnes vrátil jeho česť.

"Vari nevieš, chlapče, že to nie je rytierske roznášať klebety o svojich priateľoch, tým viac o vlastnej rodine, o vlastnej krvi? " spýtal sa rytier Drakeho.

Drake sa nervózne pozeral dole, jeden zo vzácnych okamihov, kedy ho Thor videl v rozpakoch.

Ale ďalší z jeho bratov - Dross, predstúpil a zaprotestoval: "Ale Thor nebol ani vybraný. My sme boli. On tu len za nami prišiel."

"Ja som nešiel za vami, " trval na svojom Thor, konečne aj prehovoriac. "Som tu kôli Légii. Nie kôli tebe."

"Nezáleží na tom, prečo tu je, " povedal mrzuto generál. "On je plytvanie všetkého nášho času. Áno, bol to dobrý hod oštepom, ale stále sa k nám nemôže pripojiť. Nemá rytiera, ktorý by ho sponzoroval a žiadneho partnera spomedzi regrútov."

"Bude mojim partnerom, " zvolal hlas.

Thor sa točil, spolu s ostatnými. Bol prekvapený, pár krokov od neho stál chlapec jeho veku, ktorí aj vyzeral ako on, s výnimkou blond vlasov a žiarivo zelených očí a mal na sebe najkrajšie kráľovské brnenie - drôtenú košeľu pokrytú červeno čiernymi znakmi - ďalší člen kráľovskej rodiny.

"To je vylúčené," povedal generál. "Kráľovská rodina nepatrí do dvojice s neurodzenými."

"Môžem robiť to, čo uznám za vhodné," odsekol chlapec. "A ja hovorím, že Thorgrin bude môj partner."

"Aj keby sme to dovolili, " povedal generál, "nezáleží na tom. Aj tak nemá rytiera, ktorý by ho sponzoroval."

"Ja ho budem sponzorovať, " ozval sa hlas.

Všetci sa obzreli na druhú stranu a zalapali po dychu.

Thor sa otočil a zbadala rytiera sediaceho na koni, odetého v krásnom žiariacom brnení, na opasku mal rôzne zbrane. Muž žiaril – dívať sa na neho bolo to isté ako dívať sa do slnka. Podľa jeho správaia, podľa držania tela a podľa znakov na prilbe Thor jasne videl, že on bol iný od ostatných. Bol majstrom.

Thor spoznal toho rytiera. Videl ho na obrazoch a počul o ňom legendy. Erec. Nemohol tomu uveriť. Bol to najväčší rytier v celom Prsteni.

"Ale môj pane, už máta panoša," protestoval generál.

"Tak budem mať dvoch," odpovedal Erec hlbokým kľudným hlasom.

Všetkých ohromilo ticho.

"Potom tu už nie je o čom diskutovať, " povedal Kendrick. "Thorgrin má sponzora a partnera. Záležitosť je vyriešená. Odteraz je členom Légie."

"Ale zabudli ste na mňa! " Zakričal kráľovsky strážny a vystúpil dopredu. "Nič neospravedlňuje skutočnosť, že tento chlapec udrel členov kráľovskej stráže, a že musí byť za to potrestaný. Spravodlivosť tu musí byť!"

"Spravodlivosť tu bude. " Kendrickov hlas by mohol rezať oceľ. "Ale bude podľa mojho uváženia. Nie podľa tvojho."

"Ale môj pane, on musí byť daný do želiez! Ako odstrašujúci príklad pre ostatných. "

"Ak neprestaneš hovoriť, tak do želiez pôjdeš ty!" povedal Kendrick zlostne strážnikovi.

Nakoniec sa strážnik neochotne otočil a išiel preč, zazerajúc na Thora.

"Potom je to oficiálne," zavolal Kendrick mocným hlasom. "Vitaj, Thorgrin, V Kráľovskej Légii!"

Zástup rytierov a chlapcov pokrikom doplnili zvolanie a potom sa vrátili späť k ich tréningu.

Thor bol otupený šokom. Nemohol tomu uveriť. On bol teraz členom Kráľovskej Légie. Bolo to ako sen.

Thor sa obrátil ku Kendrickovi, a nevedel slovami vyjadriť svoju vďačnosť. Nikdy nemal v živote nikoho, kto by sa o neho staral, kto by sa angažoval v jeho prospech, a dával na neho pozor a chránil ho. Bol to zvláštny pocit. Už sa cítil bližšie k tomuto človeku, ako k svojmu vlastnému otcovi.

"Ja neviem, ako sa ti mám poďakovať," povedal Thor. "Som ti hlboko zaviazaný."

Kendrick dole usmial. "Volám sa Kendrick. Mal by si si to dobre zapamätať. Som kráľov najstarší syn. Obdivujem tvoju odvahu. Myslím, že budeš dobrá posila pre túto jednotku."

Kendrick sa otočil a ponáhľal sa preč. Hneď nato pristúpil k Thorovi Elden, obrovský chlapec s ktorým Thor bojoval.

"Kry si chrbát, " povedal chlapec. "Spíme v rovnakých kasárňach. A nemysli si, že tu budeš čo i len chvíľu v bezpečí."

Chlapec sa otočil a odišiel skôr, než Thor mohol zareagovať. Už od prvého dňa tu mal nepriateľa.

Začal premýšľať, čo ho tu vlastne čaká, keď dobehol k nemu kráľov najmladší syn.

"Nevšímaj si ho," povedal Thorovi. "Ten stále vyhľadáva len bitky. Som Reece."

"Ďakujem ti, " povedal Thor a podal mu ruku, " že si si ma vybral ako svojho partnera. Neviem, čo by som bez teba robil."

"Som rád, že som si mohol vybrať niekoho, kto sa postaví takémuto monštru." povedal Reece šťastne. "Bola to pekná bitka."

"Robíš si srandu?" Spýtal sa Thor a otrel si zaschnutú krv z opuchnutej tváre "Veď ma dobil."

"Ale ty si to nevzdal," povedal Reece. "Pôsobivé. Hocikto iný by tam určite ostal ležať. A ten hod oštepom, to bolo niečo! Ako si sa naučil tak dobre hádzať? Budeme parťáci na celý život! " Významne sa na Thora pozrel a potriasol mu rukou. "A cítim, že aj priateľmi."

Keď mu Thor potriasol rukou, cítil, že práve získal priateľa na celý život.

Zrazu do neho niekto z boku strčil.

Otočil sa a zbadal staršieho chlapca s úzkou poďobanou tvárou, ktorý tam stál.

"Ja som Feithgold. Erecov panoš. Ty si teraz jeho druhý panoš. Čo znamená, že sa budeš zodpovedať mne. A o minútu máme turnaj. Hodláš tu len tak stáť, keď si sa stal panošom najslávnejšieho rytiera v kráľovstve? Nasleduj ma! Rýchlo!"

Reece už medzitým odišiel. Thor sa ponáhľal za panošom, ktorý bežal cez arénu. Nemal poňatia, kam idú, ale bolo mu to jedno. Vo vnútri si spieval.

Dokázal to.

KAPITOLA SIEDMA

Gareth sa ponáhľal cez Kráľov dvor, oblečený vo svojich kráľovských šatách si razil cestu pomedzi masy ľudí, ktorí sa hrnuli zo všetkých smerov na svadbu jeho sestry. Bol rozzúrený. Ešte stále sa spamätával zo stretnutia so svojím otcom. Ako je to možné, že ho preskočil? Že jeho otec ho nechcel vybrať za kráľa? Nedávalo to zmysel. On bol prvorodený legitímny syn. Vždy to predsa tak bolo. On celý svoj život predpokladal, že bude kráľovať, nemal žiadny dôvod si myslieť opak.

Bolo to nehorázne. Obísť ho a vybrať mladšieho súrodenca - a k tomu dievča. Keď sa to roznesie, bude terčom posmechu v celom kráľovstve. Kráčajúc, mal pocit, že z neho vyprchal všetok život a nedokázal ani nabrať dych.

Potkýnal sa cestou spolu s masami smerom k svadobnému obradu svojej staršej sestry. Poobzeral sa okolo, videl množstvo farebných rúch, nekonečné prúdy rôznych ľudí zo všetkých provincií. Neznášal byť tak blízko k poddaným. Toto bol jeden z tých dní, kedy sa chudobní mohli zmiešať s bohatými. Naviac tu boli aj barbari z Východného Kráľovstva, z druhej strany Vysočiny, a to už bolo príliš. Gareth sa stále nedokázal zmieriť s tým, že jeho sestra bude vydatá za jedného z nich. Bol to len politický ťah ich otca, úbohý pokus za zachovanie mieru medzi kráľovstvami.

A čo bolo ešte horšie, vyzeralo to, že jeho sestre sa tá kreatúra páči. Gareth nedokázal pochopiť prečo. Ako ju poznal, tak to nebol muž, ktorého chcela, ale jeho titul a šanca byť kráľovnou v jej vlastnej provincii. Dostane to, či si praje. Všetci na druhej strane Vysočiny sú barbari. Podľa Garetha im chýbala jeho zdvorilosť, jeho rafinovanosť, sofistikovanosť. Nebol to jeho problém. Ak bude jeho sestra šťastná, nech sa tam vydá. Bude tu aspoň o jedného súrodenca menej, ktorý by mu mohol stáť na ceste k trónu. V skutočnosti, čím ďalej bude, tým lepšie.

Nie žeby ho to ešte malo nejako trápiť. Po dnešku aj tak nemal byť kráľom. Teraz tu bude len ako ďalší anonymný princ v otcovom kráľovstve. Teraz už nemal žiadnu cestu k moci – práve bol odsúdený k životu v priemernosti.

Jeho otec ho podcenil, vždy ho podceňoval. Jeho otec sa považoval za politicky mazaného, ale Gareth je oveľa múdrejší, a vždy aj bol. Napríklad výdaj Luandy za McClouda jeho otec považoval za majstrovský ťah. Ale Gareth bol predvídavejší ako jeho otec, bol viac schopný posúdiť následky, a už teraz bol o krok vpred. Vedel kam to povedie. Nakoniec toto manželstvo neupokojí McCloudovcov, ale ich povzbudí. Sú to grobiáni, a tak nepochopia, že tento ponúkaný mier je znakom vnútornej sily. Pre nich to bude znakom slabosti. Im nebude záležať na rodinných zväzkoch, a akonáhle si odvezú jeho sestru, začnú plánovať útok. Týmto si bol Gareth istý. Bola to len pasca. Snažil sa to povedať otcovi, ale on nechcel počúvať.

Nie žeby ešte niečo z toho mala byť teraz jeho starosť. Koniec koncov, teraz bol len ďalší princ, len ďalšie ozubené koliesko v tomto kráľovstve. Garetha spaľovala zlosť, keď na to pomyslel. Nevedel, že je schopný tak silno nenávidieť, ako práve teraz nenávidel svojho otca. Natlačený bok po boku s masami, si predstavoval, ako by sa mohol pomstiť, a získať naspäť kráľovský majestát. Nemohol len tak sedieť so založenými rukami, to bolo isté. Nemohol dovoliť aby sa jeho mladšia sestra stala následníkom trónu.

"Tu si," ozval sa hlas.

To bol Firth, kráčal vedľa neho, s veselým úsmev ukazujúc svoje dokonalé zuby. Mal osemnásť, bol vysoký a chudý, s vysokým hlasom, hladkou pokožkou a červenými lícami. Firth bol jeho milencom. Gareth bol zvyčajne rád, že ho vidí, ale dnes na neho nemal náladu.

"Myslím, že si sa mi celý deň vyhýbal," dodal Firth a privinul si svoju ruku k jeho.

Gareth okamžite striasol jeho ruku, uistiac sa, že to nikto nevidel.

"Si hlúpy?" vynadal mu Gareth. "Už nikdy ma nechytaj za ruku na verejnosti. Nikdy."

Firth sa začervenal. "Je mi to ľúto," povedal. "Nenapadlo mi to."

"To je pravda, že nie. Urob to znova, a už ťa nikdy neuvidím, " pokarhal ho Gareth.

Firth ešte viac sčervenel, a vyzeral skľúčene. "Je mi to ľúto," opakoval.

Gareth sa znovu rozhliadol, bol si istý, že ich nikto nevidel, a cítil sa trochu lepšie.

"Čo sa klebetí medzi ľuďmi?" Spýtal sa Gareth. Chcel zmeniť tému a pretriasť svoje temné myšlienky.

Firth okamžite ožil a usmial sa.

"Každý žije v očakávaní. Všetci čakajú na oznámenie, že si bol menovaný za nástupcu."

Garethova tvár sa pretiahla. Firth sa neho pozorne zadíval.

"Ty nebudeš?" Spýtal sa Firth neveriacky.

Gareth sa začervenal a ani sa nepozrel Firthovi do očí.

"Nie, "

Firth zalapal po dychu.

"On ma preskočil. Vieš si to predstaviť? Pre moju sestru. Moju mladšiu sestru."

Teraz sa pretiahla Firthova tvár. Vyzeral ohromený.

"To nie je možné," povedal. "Si predsa prvorodený. Ona je žena. To nie je možné," zopakoval.

Gareth sa na neho pozrel, studený ako kameň. "Neklamem."

Obidvaja kráčali chvíľu v tichosti. Ulice sa zaplňovali. Gareth sa rozhliadol okolo, aby zistil, kde je. Kráľov Dvor bol úplne preplnený, bolo tu tisíce ľudí, ktorí sa rojili zo všetkých možných brán. Všetci sa posúvali k vyrezávanému svadobnému pódiu, okolo ktorého bolo zoradených aspoň tisíc najkrajších stoličiek, s hrubými vankúšikmi v červenom zamate na zlatom ráme. Armáda služobníkov chodila hore dole uličkami, roznášajúc nápoje.

Na oboch stranách nekonečne dlhej svadobnej uličky posiatej kvetmi, sedeli dve rodiny – MacGilovcov a McCloudovcov, a ulička ich ostro rozdeľovala. Bolo ich tam stovky na oboch stranách, každý oblečený v tom najlepšom - MacGilovci v tmavofialovej a McCloudovci v ohnivo oranžovej. V Garethových bystrých očiach nemohli tieto dva klany vyzerať ešte viac rozdielne. Aj keď všetci boli bohato oblečení, mal pocit že McCloudovci su iba prezlečení. Napriek oblečeniu to boli barbari. Bolo to vidieť z ich výrazu tváre, v tom, ako sa pohybovali, navzájom sa strkali, ako sa príliš hlasno smiali. Bolo tam niečo, čo ani kráľovský odev nedokázal zakryť. Neznášal, že sú tu, v bránach jeho mesta. Neznášal celú túto svadbu. Bolo to len ďalšie hlúpe rozhodnutie jeho otca.

Keby bol Gareth kráľom, mal by pripravený iný plán. Tiež by vystrojil takúto svadbu. Ale potom by si počkal do neskorej noci, kedy by McCloudovci boli ponorený do pitia, zatarasil by dvere do haly a spálil ich všetkých vo veľkom ohni, pozabíjal by ich všetkých do jedného.

"Barbari," povedal Firth , keď skúmal druhú stranu svadobnej uličky. "Ťažko dokážem pochopiť, prečo ich tu tvoj otec pustil."

"Mohlo by to skončiť celkom zaujímavo," povedal Gareth. "Pozval nášho nepriateľa do našich brán, potom usporiada na oslavu svadby aj súťaže a súboje. No nie je to recept na potýčky?"

"Myslíš? " Spýtal sa Firth. "Bitka? Tu? So všetkými týmito vojakmi? V jej svadobný deň?"

Gareth pokrčil plecami.

"Česť svadobného dňa pre nich nič neznamená."

"Ale my tu máme tisíce vojakov."

"Rovnako aj oni."

Gareth sa otočil a uvidel dlhý rad vojakov - MacGilovcov aj McCloudovcov - zoradených na oboch stranách opevnenia. Nepriviedli by tu toľko vojakov, keby neočakávali žiadnu potýčku. Napriek slávnostnému dňu, napriek jemným šatám, napriek luxusu, nekonečným stolom jedla, letnému slnovratu, kvetom, napriek všetkému bolo vo vzduchu cítiť ťažké napätie. Všetci boli nervózni. Gareth to videl podľa toho, ako sa k sebe vojaci na oboch stranách k sebe správali, keď sa míňali. Vyhýbali sa navzájom s mierne zdvihnutými lakťami. Ani trochu si neverili.

Možno, že by mal šťastie, pomyslel si Gareth, a jeden z nich by bodol jeho otca do srdca. Potom by sa možno mohol stať kráľom.

"Myslím, že nemôžeme sedieť pohromade," povedal Firth so sklamaním v hlase, keď sa blížili k stolu.

Gareth po ňom strelil pohľad plný opovrhnutia. "Aký si hlúpy?" povedal hlasom plným jedu.

Vážne začínal uvažovať, či to bol dobrý nápad, vybrať si tohoto chlapca za svojho milenca. Ak ho čo najskôr neusmerní, potopia sa obidvaja.

Firth sa pozrel zahanbený dole.

"Stretneme sa neskôr, v stajniach. Teraz ale zmizni, " povedal a jemne ho odstrčil. Firth zmizol v dave.

Naraz, Gareth cítil ľadový stisk na paži. Na okamih sa mu zastavilo srdce, keď uvažoval, že bol odhalený. Ale potom cítil dlhé nechty a tenké prsty zabárajúce sa do jeho kože, a hneď vedel že je to jeho manželka. Helena.

"Neponižuj ma i v tento deň," zasyčala s nenávisťou v hlase.

Otočil sa a prezeral si ju. Vyzerala krásna, perfektne upravená. Na sebe mala dlhé biele saténové šaty, vlasy vyčesané, na krku sa jej trlbietal diamantový náhrdelník, a jej tvár zjemňoval make-up. Gareth musel objektívne priznať, že bola krásna. Bola rovnako krásna, ako v deň, keď sa s ňou oženil. Ale stále necítil k nej žiadnu príťažlivosť. Bol to zase len ďalší otcov nápad – aby sa vzdal svojej náklonosti. Ale všetko čo mu tým dal, bola len neustále mrzutá spoločníka – čo vyvolalo ešte viac špekuklácii o jeho orientácii.

"Je to svadobný deň tvojej sestry," povedala karhavo. "Môžeš sa aspoň raz správať, ako by sme boli pár."

Zavesila sa mu na rameno a spoločne kráčali k svojim miestam, v najprednejších častiach obrovského stola. Dvaja kráľovský strážcovia ich nechali prejsť, a oni sa zmiešali s ostatnými členmi kráľovských rodín.

Ozvala sa trumpeta a dav sa pomaly utíšil. Odkiaľsi sa ozvali jemné tóny harfy a na uličku padlo ešte viac kvetov. Kráľovský sprievod sa pohol uličkou, pár za párom, zavesení v sebe. Gareth potiahol Helenu a vybrali sa uličkou.

Gareth sa cítil viac nápadne a viac trápne ako inokedy. Nedarilo sa mu predstierať, že kráča so svojou pravou láskou. Cítil stovky pohľadov a mal pocit, akokeby ho chcel každý súdiť, aj keď vedel, že v skutočnosti to tak nie je. Nemohol sa dočkať konca uličky a nech už to má za sebou. Tiež nedokázal prestať myslieť o stretnutí s otcom, a napadlo ho, či všetci títo ľudia už o tom vedia.

"Dostal som dnes zlé správy," zašepkal Helene, keď konečne došli na koniec, a už sa na nich nedívali.

"Myslíš, že to ešte neviem?" odsekla.

Otočil sa a pozrel sa na ňu, prekvapený.

Obzrela sa s opovrhnutím. "Mám svojich ľudí," povedala.

Prižmúril oči a chcel jej ublížiť. Ako mohla byť taká ľahostajná?

"Ak ja nie som kráľ, potom ty nikdy nebudeš kráľovnou," povedal.

"Nikdy som ani nečakala, že budem," odpovedala.

To ho ešte viac prekvapilo.

"Nikdy som nečakala, žeby ťa vymenoval, " dodala. "Prečo by to robil? Ty nie si vodca. Si milovník. Ale nie môj milenec."

Gareth cítil, že sa začervenal. "Rovnako ako ty nie si moja milenka," povedal jej.

Teraz sa červenala ona. Gareth nebol jediný, kto mal tajnú lásku. Princ mal tiež svojich špiónov, ktorí mu o tom povedali. Dával jej v tejto záležitosti voľnosť, kým to tajila a nechala ho byť.

"Nedal si mi na výber," odpovedala. "Očakával si, že bude žiť v celibáte celý svoj život?"

"Vedela si, kto som," odpovedal. "Napriek tomu si sa za mňa vydala. Vybrala si si moc a nie lásku. Tak nehraj prekvapenú."

"Naše manželstvo bolo dohovorené, "povedala. "Ja som si nič nevyberala."

"Ale neprotestovala si," odpovedal.