Nebo už bolo temné, keď Thor preletel vnútornou bránou Kráľovho Dvora a bez badateľného spomalenia zoskočil z koňa na nádvorí pred hradom, dychčal a podával opraty do rúk slúžiacemu paholkovi. Bol v sedle celý deň, slnko zapadlo už pred niekoľkými hodinami. Podľa svetla fakieľ a živého lomozu vnútri hradu okamžite poznal, že hostina je už v plnom prúde. Vyhrešil sám seba za to, že bol tak dlho preč a len sa modlil, aby nebolo ešte príliš neskoro.

Dobehol k najbližšiemu sluhovi.

"Je vnútri všetko v poriadku?" Spýtal sa prudko. Musel zistiť či je kráľ v bezpečí, ale samozrejme sa nemohol priamo opýtať, či bol otrávený alebo ešte nie.

Sluha sa na neho prekvapene pozrel.

"A prečo by nemalo byť? Všetko je tak, ako má byť, až na to, že tie ideš neskoro. Cvičenci kráľovskej Légie musia byť vždy na mieste včas. A tvoje šaty sú špinavé. Zle reprezentuješ svojich druhov. Umy si aspoň ruky a rýchlo dovnútra."

Thor celý spotený, prebehol vstupnou chodbou, náhlivo strčil ruky do kamennej nádržky s vodou a omyl si tvár a vlasy. Od skorého rána sa v podstate nezastavil a teraz bol pokrytý zmesou potu a prachu z cesty, čo len prispievalo k pocitu, že tento deň už trvá tak dlho ako desať iných. Zhlboka sa nadýchol, aby sa aspoň trochu upokojil a pôsobil usporiadane, a hneď na to vyrazil naprieč niekoľkými chodbami rovno do hodovnej siene.

Keď vstúpil obrovskými klenutými dverami dovnútra, bolo to takmer presne ako v jeho sne. Pred ním boli dva dlhé hodovné stoly. Každý bol minimálne sto krokov dlhý a úplne na konci ich spájal stôl ďalší, v ktorého čele sedel sám kráľ a jeho najbližší rytieri. Hluk, ktorý vo vnútri panoval Thora zasiahol takmer fyzicky. Sála bola úplne preplnený ľuďmi. Neboli tu iba kráľovi muži, Strieborní a členovia Légie, ale aj stovky ďalších hodovníkov, celé skupiny potulných muzikantov, tanečníkov, šašov a tiež desiatky žien z nevestincov .... Mohol tu vidieť tiež všetkých možných sluhov, stráže a medzi tým všetkým pobehovali psi. Bol to úplný blázinec.

Muži pili z veľkých pohárov víno aj pivo. Mnohí z nich stáli zakliesnení vzájomne za ramená a spievali pijanské piesne, alebo zrážali poháre v prípitkoch. Všade po stoloch bola kopa jedla, ktoré zahŕňalo aj diviačiu, srnčiu a všetky ďalšie druhy mäsa ukoristeného na poslednom hone. Polovica miestnosti sa pchala všetkými tými pochutinami, zatiaľ čo tá druhá neustále prúdila sem a tam. Keď Thor videl všetok ten chaos a uvedomil si ako veľmi už sú teraz muži opití, hovoril si, že keby dorazil skôr, určite by bola jeho úloha ľahšia. Teraz už ale bolo pomerne neskoro a on dorazil do plne rozbehnutej opileckej zábavy.

Prvá Thorova reakcia, bola obrovská úľava, pretože kráľ bol nažive. Uľahčene si vydýchol. Bol v poriadku. Znovu ho napadlo, že celé to znamenie nič v skutočnosti neznamená, že jeho sen bol jednoducho iba sen a že možo iba preháňa a vďaka svojej bujnej fantázii hľadá problémy tam, kde v skutočnosti žiadne nie sú. Rovnako sa ale toho nepríjemného pocitu, že niečo nie je v poriadku, nemohol zbaviť. Stále cítil nutkanie dostať sa ku kráľovi a včas ho varovať.

Chráň nášho kráľa.

Thor sa začal pomaly predierať davom, v snahe dostať sa ku kráľovi. Išlo mu to neskutočne pomaly. Muži boli opití, hluční, napchatí rameno na ramene a MacGil sedel stovky krokov odtiaľ.

Thorovi sa podarilo dostať sa už do polovice davu, keď tu sa náhle zastavil, pretože si všimol Gwendolyn. Sedela pri jednom z menších stolov na strane sály, obklopená svojimi slúžkami. Vyzerala mrzuto, čo jej vôbec nebolo podobné. Jedlo a pitie na stole pred ňou bolo nedotknuté a ona sama sedela bokom od všetkých ostatných členov kráľovskej rodiny. Thor sa začudoval, čo sa mohlo stať.

Zmenil smer, aby sa predral k nej.

Gwendolyn žmurkla a uvidela ho, ako prichádza, ale namiesto úsmevu, ktorý mu zakaždým venovala, jej tvár zatemnela. Prvýkrát uvidel Thor v jej očiach zlosť.

Gwen rýchlo vstala zo svojej stoličky, otočila sa k nemu chrbtom a odchádzala preč.

Thor mal pocit, akoby mu niekto do srdca vrazil nôž. Vôbec tej reakcii nerozumel. Vari urobil niečo zle?

Rýchlo obišiel stôl, dobehol ju a jemne chytil za zápästie.

Na jeho prekvapenie však jeho ruku hrubo odstrčila, otočila sa a venovala mu zamračený pohľad.

"Nedotýkaj sa ma!" Zajačala.

Thor ustúpil o krok späť, naprosto zaskočený jej prudkou reakciou. Je to tá Gwendolyn čo poznal?

"Ospravedlňujem sa," povedal. "Nechcel som urobiť nič zlého. Nechcel som ani pôsobiť neúctivo. Iba som s tebou chcel hovoriť."

"Ja už pre teba žiadne slová nemám, " zasyčala a blysla po ňom pohľadom plným zloby.

Thor cítil, že nemôže dýchať. Nemal najmenšie tušenie o čo tu išlo.

"Moja milá, prosím povedz mi, urobil som niečo, čo ťa urazilo? Čokoľvek to bolo, ospravedlňujem sa."

"To, čo si urobil sa nedá nijako napraviť. Žiadne ospravedlnenie sa neprijíma. Sklamal si ma."

Znovu sa otočila k odchodu a časť Thora si pomyslela, že bude najlepšie ju nechať ísť. Tá druhá časť to ale nemohla nechať dopustiť, nie po všetkom čo už spolu prežili. Musel to vedieť - musel poznať dôvod, prečo ho zrazu toľko nenávidia.

Thor jej znovu predbehol a zastúpil jej cestu. Teraz ju nemohol nechať odísť. Nie takto.

"Gwendolyn, prosím. Prosím, daj mi aspoň jednu ďalšiu šancu, aby som aspoň vedel čo to je, čo som vykonal. Len mi toto, prosím, povedz."

Pozerala sa na neho a kypela zlosťou, ruky v bok.

"Ja myslím, že to vieš. Myslím, že vieš až veľmi dobre."

"Neviem, " trval Thor vážne na svojom.

Chvíľu sa na neho skúmavo pozerala a potom sa na chvíľočku zazdalo, že v jej pohľade uvidel záblesk dôvery.

"Povedali mi, že tej noci, než sme sa spolu stretli, si navštívil nevestinec. Že si tam bol s mnohými ženami. Že si si s nimi užíval celú noc. A potom, keď vyšlo slnko, si prišiel za mnou. Toto je to, čo si nepamätáš? Som tebou a tvojim správaním zhnusená. Som zhnusená, že sme sa vôbec kedy stretli a že si sa ma kedy dotkol. Dúfam, že už sa nikdy nebudem znova musieť pozerať na tvoju tvár. Urobil si zo mňa blázna - a zo mňa si nikto blázna robiť nebude!"

"Moja milá!" Vykríkol Thor v snahe zastaviť ju a všetko vysvetliť. "To nie je pravda!"

Ona sa ale pretiahla mrštne davom a hneď na to sa medzi nich vmiesila celá skupina hudobníkov. Thor tentoraz nebol dostatočne rýchly, aby ju mohol zastaviť. Počas niekoľkých málo momentov sa mu stratila medzi ostatnými hosťami.

Horel od zlosti. Nemohol uveriť, že jej niekto mohol o ňom nahovoriť také lži a poštvať ju tým proti nemu. Premýšľal, kto za tým môže byť. Ale nijako zvlášť na tom nezáležalo, jeho šance, ktoré u nej kedy mal, náhle ležali v troskách. Bolo mu z toho nanič.

Potom si spomenul na kráľa a začal sa neprítomne a bez predchádzajúceho úsilia predierať zase smerom k nemu. Mal pocit, že zrazu nemá prečo žiť.

Keď urazil sotva pár krokov, objavil sa pred ním náhle Alton a zablokoval mu cestu. Uškrnul sa na neho spokojným škodoradostným úsmevom. Mal na sebe hodvábne legíny, zamatový kabátec a klobúk ozdobený perím. Z jeho pretiahnuté tváre, korunovanej dlhým nosom na Thora hľadeli oči, plné tej najvyššej arogancie a sebalásky.

"Ale to sa pozrime," povedal. "Ak toto nie je ten poddaný. Stretol si tu už svoju milú? Nie, samozrejme, že nestretol. Myslím, že sa zvesti o tvojich návštevách v nevestincoch už rozšírili úplne všade." Jeho úsmev odkryl rad malých, žltých zubov. "V skutočnosti som si tým absolútne istý."

"Vieš čo sa hovorí: iskrička pravdy, dokáže zapáliť oheň klebiet. Ja som tu iskričku našiel a tvoja reputácia je teraz v troskách, chlapče."

Thor vzkypel zlosťou a už sa naďalej nedokázal ovládať. Zaútočil na Altona a tvrdou ranou do brucha ho prinútil zlomiť sa v páse.

O sekundu neskôr už bol vlečený svojimi druhmi z Légie, i okolo stojacimi vojakmi, preč od Altona.

"Prekročil si hranice, chlapče!" Kričal za ním Alton. "Nikto sa nesmie dotknúť urodzeného! Budeš zavretý v reťaziach po zvyšok svojho života! Nechám ťa zatknúť! Tým si buď istý! Zajtra za úsvitu si pre teba pošlem!" Kričal Alton ďalej, než sa otočil a rozzúrený odkráčal preč.

Thora Altonove vyhrážky snáď ani nemohli zaujímať menej. A rovnako tak paže, ktoré ho držali. Jediný o koho mu teraz išlo, bol kráľ. Striasol kamarátov z ramien a znova sa otočil k MacGilovi. Hrubo odstrkujúc ľudí z cesty, keď mieril k jeho stolu. Jeho myseľ bola šialená smútkom aj zlosťou, nemohol uveriť v takýto obrat udalostí. Všetko bolo tak skvelé, jeho hviezda stúpala každým dňom vyššie a vyššie, len aby bola čoskoro zrazená k zemi o nejakého rozmaznaného hada, ktorý sa pokúša zobrať mu jeho lásku. A od zajtra mu hrozí väzením. Vzhľadom k tomu, že sa to náramne hodilo kráľovnej, obával sa Thor, že k tomu naozaj môže dôjsť.

Teraz sa ale o nič z toho nesmel zaujímať. Jediné, čo bolo v tento moment podstatné, bolo chrániť kráľa.

Oprel sa do ľudí ešte hrubšie a predieral sa ďalej a ďalej, vrazil plnou silou do šaša, ktorý bol práve uprostred predstavenia, odstrčil troch ďalších slúžiacich, až sa nakoniec konečne dopátral kráľovho stola.

MacGil sedel uprostred, v jednej ruke držal obrovský mech s vínom a jeho líca boli sýto červené. Kráľ sa otriasal smiechom nad prebiehajúcim predstavením. Okolo neho sedeli jeho najvyšší generáli. Thor si teraz pretlačil cestu až priamo pred nich, takže si ho nakoniec aj kráľ musel všimnúť.

"Môj pane," kričal Thor zúfalým hlasom. "Musím s tebou hovoriť! Prosím!"

Objavila sa stráž, aby odviedla Thora preč, ale kráľ ich pohybom ruky zastavil.

"Thorgrine!" Prehovoril MacGil svojim hlbokým, kráľovským a súčasne už aj dosť priopilým hlasom. "Môj chlapče. Prečo si prišiel k nášmu stolu? Stôl patriaci Légii je tamto."

Thor sa hlboko uklonil.

"Môj kráľ, ospravedlňujem sa. Ale musím s tebou nutne hovoriť."

Nejaký muzikant zrovna udrel do činelov priamo Thorovi vedľa ucha, keď mu MacGil konečne pokynul, aby zastavil svoje predstavenie.

Hudba utíchla a všetci generáli otočili svoje pohľady na Thora. Ten cítil, že si práve získal pozornosť všetkých.

"Nuž, mladý Thorgrine, scéna je tvoja. Rozprávaj. Čože je to za záležitosť, že to nemôže počkať do zajtra?" Povedal MacGil.

"Môj pane, " začal Thor, ale ihneď sa zase zarazil. Čo vlastne mal povedať? Že sa mu prisnil sen? Že videl znamenie? Že má pocit, že by kráľ mohol byť otrávený? Nebude to znieť bláznivo?

Lenže teraz rovnako nemal na výber. Musel to jednoducho urobiť.

"Môj pane, mal som sen," začal. "Ten sen bol o tebe. V tejto hodovnej sieni, na tomto mieste. Sen bol o tom, že ... by si to nemal piť."

Kráľ sa oprel o operadlo stoličky a vyvalil oči

."Že by som nemal piť? " Opakoval pomaly a nahlas.

Po chvíli strnulého ticha, ktoré nasledovalo, vybuchol MacGil smiechom tak hurónskym, že sa celý ich stôl len otriasal.

"Že by som nemal piť!" opakoval MacGil. "Čo je toto za sen! Ja by som tomu hovoril skôr nočná mora!"

Kráľ sa znovu zaklonil a zareval od smiechu. Všetci sa k nemu pridali. Thor začervenal, ale nehodlal sa vzdať.

MacGil potom gestom naznačil strážnemu, aby Thora odviedol. Ten prišiel, chytil chlapca za rameno a začal ho odvádzať stranou. Ale Thor sa mu hrubo vytrhol. Bol rozhodnutý konať za každú cenu. Musel kráľovi svoju správu odovzdať a musel si byť istý, že je správne pochopená.

Chráň nášho kráľa.

"Môj kráľov, požadujem, aby si ma poslúchol!" Zareval Thor s rudou tvárou a udrel päsťou do kráľovho stola.

Stôl sa otriasol a všetci muži, ktorí okolo neho sedeli teraz vrhli na Thora prekvapené pohľady.

Za strnulého ticha kráľova rozosmiata tvár zatemnela.

"TY požaduješ?" zreval MacGil. "Ty odo mňa nebudeš požadovať nič, chlapče!" Zakričal v rastúcom návale hnevu. "

Stôl sa utíšil ešte viac. Thorovo poníženie už snáď ani nemohlo byť väčšie.

"Môj kráľ, odpusť mi. Nechcel som ťa uraziť. Ale obávam sa o tvoju bezpečnosť. Prosím. Nepi. V mojom sne si bol otrávený! Prosím. Robím si o teba veľké starosti. To je jediný dôvod, prečo sa teraz takto chovám."

Črty MacGilovej tváre pomaličky zmäkli. Dlho sa díval Thorovi priamo do očí a potom sa zhlboka nadýchol.

"Áno, vidím, že si robíš starosti. A tiež vidím, že si bláznivý chlapec. Odpúšťam ti tvoju neúctivosť. Teraz choď. A do rána už ťa nechcem ani vidieť."

Znovu pokynul strážam, ktorí, tentoraz dôrazne, schmatli Thora za ramená a odviedli ho preč. Okolo stola sa pomaličky znovu rozhostila zábava a jeho osadenstvo sa vrátilo späť k pitiu.

Thor, ktorého odviedli stranou, horel rozhorčením. Až teraz mu poriadne došlo, čo všetko už dnes večer stačil vykonať a teraz na neho padla úzkosť z obavy, že za to zajtra draho zaplatí. Možno ho odtiaľto aj vyhostia. Navždy.

Keď ho stráž nechala, Thor zistil, že sa ocitol pri stole Légie, dobrých dvadsať krokov od kráľa. Ucítil na ramene čiasi ruku. Otočil sa a zistil, že je to Reece.

"Hľadal som ťa celý deň. Čo sa ti stalo? " Spýtal sa Reece. "Vyzeráš, akoby si videl duchov!"

Thor bol príliš rozčúlený, aby hneď odpovedal.

"Poď sa ku mnou posadiť," povedal Reece, "držím ti miesto."

Potom Reece odviedol Thora k stolu, ktorý bol vyhradený kráľovskej rodine. Godfrey zvieral pohár v každej ruke a vedľa neho sedel Gareth, ktorého oči neustále bežali po miestnosti. Thor úzkostlivo dúfal, že tam bude aj Gwendolyn, ale tá nebola nikde v dohľade.

"Čo sa deje, Thor?" Podpichol ho Reece, keď si sadli za stôl. "Sleduješ ten tanier, ako by ťa mal každú chvíľu pohrýzť."

Thor pokrútil hlavou.

"Keď ti to poviem, rovnako mi nebudeš veriť. Takže bude najlepšie, keď si to nechám pre seba."

"Povedz. Mne môžeš povedať čokoľvek, " naliehal vážne Reece.

Thor sa mu pozrel do očí a uvedomil si, že možno konečne našiel niekoho, kto ho berie vážne. Zhlboka sa nadýchol a začal. Koniec koncov, nemal čo stratiť.

"Keď som bol s tvojou sestrou v lese, tak sme videli Belozáda. Gwen povedala, že je to znamenie prichádzajúcej smrti a ja tomu tiež verím. Išiel som za Argonom a ten mi potvrdil, že sa čiasi smrť naozaj blíži. Krátko potom som mal sen o tom, že tvoj otec bude otrávený. Tu. Dnes večer. V tejto sále. Cítim v kostiach, že je to pravda. Stane sa to. Niekto sa ho pokúša zabiť, " povedal Thor.

Vyklopil to zo seba všetko nesmierne rýchlo a okamžite cítil úľavu. Bolo skvelé, že ho niekto konečne počúval.

Reece sa na neho potichu a dlho pozeral. Potom konečne prehovoril.

"Vyzeráš, že to myslíš smrteľne vážne. Ani ja o tom teda nepochybujem. A veľmi si vážim, že sa toľko staráš o môjho otca. Verím ti. Naozaj. Ale sny sú zradné. Neznamenajú vždy to, čo si myslíme."

"Povedal som to kráľovi, " povedal Thor. "A oni sa mi vysmiali. Samozrejme, že bude piť ďalej."

"Thor, ja verím, že sa ti to snívalo. A verím, že skutočne máš ten pocit nebezpečenstva. Aj ja mávam zlé sny. Celý život. Naposledy sa mi snívalo, že som bol vyhodený z hradu a keď som sa zobudil, tak ten pocit stále trval. Ale pritom to nebola pravda. Chápeš čo tým chcem povedať? Sny sú zradné. A Argon vždycky hovorí v hádankách. Nesmieš to všetko brať tak vážne. Môj otec je v poriadku. Ja som tiež v poriadku. Všetci sme v poriadku. Skús sa teraz len uvoľniť a trochu sa napiť. A užiť si to."

S tým sa Reece uvoľnil vo svojom kresle, pokrytom kožušinami a napil sa zo svojho pohára. Gestom naznačil sluhovi, ktorý okamžite pribehol s veľkou porciou diviny a položil ju pred Thora. Iný medzitým doniesol pohár s vínom.

Ale Thor tam iba sedel a pozeral na svoje jedlo. Mal pocit, že sa celý jeho život rozpadá na kusy. Nevedel čo si má počať.

Nemohol myslieť na nič iné, než na svoj sen. Bolo to, akoby sa jeho nočná mora stala skutočnosťou a on tu teraz sedel a sledoval ako ostatní hodujú. Všetko čo mohol robiť, bolo strážiť všetky poháre, ktoré boli odnášané smerom ku kráľovi. Pozorne sledoval každého sluhu, každý pohár vína. A zakaždým, keď sa kráľ napil, sebou Thor trhol.

Bol ako posadnutý. Nemohol od kráľa odtrhnúť zrak. Sledoval ho a sledoval po dobu, ktorá mohla byť aj dlhými hodinami. Thor presne nevedel.

Naraz uvidel zvláštneho sluhu, ktorý ku kráľovi doniesol pohár, ktorý bol iný ako tie ostatné. Bol veľký, z rýdzeho zlata a po stranách ho obrubovali rubíny a zafíry.

Bol to presne ten istý, ktorý Thor videl vo svojom sne.

Thorovo srdce sa divoko rozbúšilo, keď s desom sledoval, ako sa sluha blíži ku kráľovi. V okamihu, keď už bol len niekoľko krokov od neho, sa Thor už neovládol. Každá bunka v jeho tele revala, že toto je ten otrávený pohár.

Thor vyskočil na stôl a prudko vpadol do davu, ktorým sa začal za pomoci lakťov hrubo predierať.

Presne v okamihu, keď vzal kráľ pohár do rúk, Thor vyskočil na jeho stôl, napriahol sa a prudkou ranou otvorenou dlaňou vyrazil kráľovský pohár z rúk.

Celá hala vydesene zalapala po dychu. Pohár vyletel do vzduchu a ťažkým brnknutím dopadol na kamennú podlahu obďaleč.

V hodovnej sieni sa rozprestrelo mŕtvolné ticho. Muzikanti prestali hrať, žongléri sa zastavili uprostred vykonávaného kúsku. Stovky mužov i žien sa otočili k nemu. Všetci udivene na celú scénu zízali.

Kráľ sa s hlboko zamračenú tvárou pomaličky postavil.

"Čo si to dovoľuješ!" Vykríkol. "Ty nehanebný chlapče! Za toto pôjdeš do želiez!"

Thor len ohromene stál. Cítil sa, ako by sa na neho rútil celý svet. Jediné, čo si v tom okamihu prial, bolo rozplynúť sa.

Zrazu sa z davu oddelil jeden v veľkých psov, došiel k mláke vína, ktoré sa rozlialo po podlahe a začal víno zo zeme lízať. Než mohol Thor kráľovi odpovedať, než sa mohol ktokoľvek v miestnosti znova pohnúť, pohľady všetkých sa obrátili ku psovi, pretože ten začal vydávať desivé, dávivý zvuky.

Iba o niekoľko sekúnd neskôr pes stuhol a padol k zemi mŕtvy. Celá miestnosť pri pohľade na tú scénu zalapala po dychu.

"Ty si vedel, že v tom bol jed!" Zakričal čísi hlas.

Thor sa otočil a uvidel princa Garetha, ktorý prichádzal medzi neho a kráľa, a vyčítavo ukazoval prstom na Thora.

"Ako si mohol vedieť, že bol pohár otrávený? Jedine tak, že ten, kto tam ten jed pridal, si bol ty sám! Thor sa pokúsil otráviť kráľa!" Zreval Gareth.

Celý dav rozhorčenie vykríkol.

"Do väzenia s ním, " rozkázal kráľ.

O sekundu neskôr Thor cítil, že ho ruky stráží hrubo uchopili zozadu za ramená a ťahali naprieč halou preč. Vzpínal sa, kričal a snažil sa protestovať.

"Nie!" Jačal. "Vy to nechápete!"

Ale nikto ho nepočúval. Bol ťahaný skrz dav rýchlo preč, takže za kratučkú chvíľu už kráľovský stôl úplne stratil z dohľadu. A celý jeho život sa mu strácal spolu s ním. Rýchlo prešli celou sálou k bočným dverám, ktoré sa za nimi s hlasným buchnutím zavreli.

Vnútri bolo ticho. O chvíľu neskôr Thor cítil, že klesá. Bol dvoma mužmi ťahaný niekam dole po kamennom točitom schodisku. Svetla neustále ubúdalo a za malú chvíľu už mohol počuť hovor väzňov.

Železné dvere cely sa otvorili a Thorovi konečne došlo, kam ho odviedli. Podzemné kobky.

Zmietal sebou, v snahe sa oslobodiť.

"Vy to nechápete!" Jačal.

Potom vzhliadol nahor a uvidel prichádzať urasteného strážneho, ktorý mal neoholenú tvár a žlté zuby.

Zamračil sa na Thora.

"Ale naopak, rozumiem až veľmi dobre, " ozval sa jeho škrípavý hlas.

Natiahol pravú ruku a posledné, čo Thor uvidel bola jeho päsť, ktorá vystrelila ako baranidlo proti chlapcovej tvári.

Svet potemnel.

TERAZ NA STIAHNUTIE!

POCHOD KRÁĽOV

(Čarodejníkov Prsteň – Kniha druhá)

"ČARODEJNÍKOV PRSTEŇ má všetky rysy potrebné pre jasný úspech: hlavný aj vedľajšie príbehy, záhadnú atmosféru, statočných rytierov a rozkvitajúce vzťahy, ktoré zaceľujú rany na zlomených srdciach, a ďalej tiež podvod či zradu. Sľubuje dlhé hodiny zábavy a určite uspokojí všetky vekové kategórie. Dielo nájde svoje miesto v knižniciach u všetkých priaznivcov fantasy literatúry. "

--Books and Movie Reviews, Roberto Mattos

POCHOD KRÁĽOV nás posúva na Thorovej ceste k dospelosti o krok ďalej. Thor si začína uvedomovať kým v skutočnosti je, aké sily sa v ňom skrývajú a pomaly sa stáva skutočným bojovníkom.

Potom, čo utečie z väzenskej kobky, sa Thor z hrôzou dozvedá o ďalšom pokuse o vraždu kráľa MacGila. Keď potom MacGil zomrie, kráľovstvo sa prepadne do zmätku. V prostredí, kde sa každý snaží vyškriabať na uvoľnený trón, je Kráľov Dvor dejiskom mnohých rodinných drám, mocenských machinácií, ambícií a žiarlivosti, násilia aj zrady. Nástupca musí byť vybraný z kráľových potomkov a legendárny Meč Osudu, zdroj všetkej ich moci, dostane svoju šancu byť pozdvihnutý ďalším kandidátom. Všetky plány sa ale zrútia, keď je odhalená vražedná zbraň a pozornosť všetkých sa upne k hľadaniu vraha. V rovnakom čase musí rod MacGilovcov čeliť novej hrozbe zo strany rodu McCloudovcov, ktorí vyrazia do útoku vo vnútri Prsteňa.

Thor sa snaží získať späť Gwendolyninu lásku, ale nemá času nazvyš, pretože sa musí so svojimi druhmi z Légie vychystať na Stovku - sto dní trvajúcu vyčerpávajúcu výpravu, ktorou musia prejsť všetci jej členovia. Légia sa vydá cez Kaňon, mimo ochranu Prsteňa do Divočiny, a potom cez Tartuviánske more na Hmlistý ostrov, o ktorom sa hovorí, že ho stráži drak. Bude to ich skúška naozajstných bojovníkov.

Vrátia sa späť? Vydrží Prsteň, keď budú preč? A zistí Thor konečne, aké je tajomstvo jeho osudu?

POCHOD KRÁĽOV je epický príbeh o priateľstve a láske, rivalite a spoluprácu, o rytieroch a drakoch, intrigách a politických machináciách, o dospievaní, o zlomených srdciach, o podvode, ambíciách a zrade. To všetko je zasadené do dôkladne premysleného fiktívneho fantasy sveta. Je to príbeh o cti a odvahe, o osude a predurčení, a tiež o mágii. Je to fantasy, ktorá nás privedie do sveta, na ktorý už potom nikdy nezabudneme, a ktorá osloví čitateľa oboch pohlaví a každého veku.

Knihy #3 - #17 v sérii sú tiež dostupé!

POCHOD KRÁĽOV

(Čarodejníkov Prsteň – Kniha druhá)