Ako Jednoducho Splniť Akékoľvek Svoje Želanie

Takže, pre čo sa rozhodneme, poskytneme priestor našej fantázii a vrátime sa k lietaniu na jej krídlach, ako sme to robievali v detstve, keď sa nám zdalo, že je všetko na dosah, že by sme mohli uskutočniť čokoľvek, keď nás očarovala každá rola a každý predmet?

Vo chvíľach, kedy môžeme byť sami sebou a predstavujeme si, že sme iní, v rôznych situáciách a okolnostiach, máme odvahu veriť, že tieto sny dokážeme splniť?

Takže výsledkom poslednej analýzy je, že želať si je žiť, že želať si je užitočné a vo vysokej miere slúži aj pre vlastnú fyzickú, mentálnu a duševnú rovnováhu.

Dospeli sme k stavu, kedy mnohé osoby želania považujú (a tu sme použili obe slovesá spojené s “hviezdami”) za niečo, čo by sa nemalo robiť, za čo by sa mali hanbiť, čo nestojí za vynaložený čas, dokonca za niečo, čoho nie sú hodní. To všetko preto, lebo nás od detstva učili, prostredníctvom toho, čo všeobecne môžeme nazvať našimi traumami, že by sme mali prestať túžiť a snívať, pretože to všetko je iba hlúpe a nebezpečné konanie.

Predstavujeme si, no vzhľadom na nemožnosť realizácie iba maríme želania a zhoršujeme si náš život, vytvárame si problémy a choroby, ničíme si našu kreativitu.

Stávame sa slepými, aj keď vidíme a hluchými, aj keď počujeme, napriek tomu, že tento svet, pokiaľ sa naň dívame správnym spôsobom, je obrovský, plný možností, radosti a šťastia, pokiaľ to dokážeš postrehnúť.

Dovoľ mi teda predstaviť ti túto knihu a techniku s radosťou, s nádejou a, prečo nie, aj s určitosťou, že ti poslúžia, aby si mohol žiť svoj život čo najlepšie a najkrajšie.

PREČO PAPIER A PERO?

Nedostatok želaní je znakom končiacej mladosti a prvou a veľmi vzdialenou výstrahou skutočného konca života.

Goffredo Parise

Aj toto je zvláštna otázka, na ktorú sa môže zdať zbytočné alebo bezvýznamné odpovedať. Napriek tomu má svoj význam.

Používaním počítača, tabletu a smartfónu na čítanie a písanie sa mení nielen kapacita mozgu vzhľadom na pozornosť a schopnosť koncentrovať sa, ale aj jeho aktivita a modifikujú sa tiež spojenia v mozgu.

U detí sa, napríklad, preukázalo, že písanie nejakého písmena rukou aktivuje určité oblasti mozgu, zatiaľ čo pri stláčaní klávesov na klávesnici k tomu nedochádza.

Uchopenie pera okrem toho „zapne” motorické mozgové zóny aktivované aj čítaním, čím dochádza k pozitívnej sinergii dokázanej experimentmi, ktoré uskutočnila Karin James na Univerzite v Bloomingtone v štáte Indiana.

Podľa Jamesovej „sú u dospelých zóny aktivované čítaním zhodné so zónami, ktoré aktivujú u detí pozorujúcich samostatné písmeno naučené pri písaní rukou. U detí, ktoré dané písmeno vedia iba stlačiť na klávesnici, k tomu nedochádza”.

Možno teda povedať, že písanie na papier napomáha zlepšieniu čítania, pretože prispieva k posilneniu mozgových oblastí, v ktorých sa rozpoznávajú tvary písmen, alebo v ktorých sa k slovám pridružujú zvuky.

Je jasné, že toto všetko neslúži na realizáciu želaní, je to iba jeden z dôvodov, prečo je dôležité písať rukou.

Robenie si poznámok rukou, perom na papier, napomáha zvnútorneniu a zapamätaniu si informácií do budúcnosti, ako to potvrdzujú aj výsledky nedávneho výskumu Univerzity v Princetone.

Tí, ktorí majú skúsenosti s ezoterikou, už určite vedia, že atrament používaný na písanie „nasiakne” naším bytím, ostane v ňom stopa po našej „duši”.

Ja sa vyhýbam takýmto duchovným témam, pretože nie sú spojené s témou knihy, a, predovšetkým, to nie sú pojmy, ktoré by ovplyvňovali úspešnosť našej techniky. Nám stačí vedieť, že je lepšie písať, čo je v našej ére dôležitejšie aj preto, že je to zvyk, ktorý sa pomaly, ale iste vytráca.

Písanie nás uvádza do bližšieho kontaktu s naším podvedomím, ktoré napriek tomu, že sme ho doteraz nespomenuli, zohráva v tejto technike kľúčovú úlohu.

Takže si teraz položme otázku:

PREČO BY TO MALO FUNGOVAŤ?

V živote existujú dve tragédie. Prvou je nesplnenie najvnútornejšieho želania, druhou je jeho realizácia.

George Bernard Shaw

Technika, ktorú sa ti chystám predstaviť, je veľmi stará, budhistického pôvodu, a uvedomujem si, že toto by mohlo vzbudiť určité obavy, pretože toto náboženstvo sa všeobecne považuje za náboženstvo postavené na odriekaní, požaduje vzdať sa každého pohodlia a materiálneho bohatstva s cieľom inšpirácie a osvietenia.

Základným kameňom budhizmu je: to, čo zaseješ, zožneš. To, čo iní nazývajú zákon karmy, iní, modernejšie, zákon príťažlivosti, oni to volajú zákon príčiny a následku.

Ďalším jeho základným kameňom – lotosový kvet sa rodí z bahna - je metafora, ktorú možno vysvetliť tak, že aj najväčšie utrpenie sa môže stať radosťou, aj keď pochádza zo spodiny, teda z blata.

Iným základným kameňom, aj keď nie je veľmi známym, je ten, ktorý potvrdzuje, že pozemské túžby predstavujú osvietenie, teda sabarealizovaním sa buduje vlastná duchovná cesta.

V budhizme sa verí, poviem to iba zjednodušene, nechcem to vysvetľovať podrobne, vo Stvoriteľa alebo v Univerzálnu energiu, ktorú spoločne vytvárame a ktorej sme súčasťou.

Univerzálna energia predstavuje vytváranie, ale aj my sami predstavujeme Univerzálnu energiu a vytváranie. Nemožno ich oddeliť a preto aj my sme „stvoriteľmi”.

Toto je úloha, ktorú by sme mali na seba zobrať vzhľadom na naše želania: Naše želania predstavujú nás, existujú prostredníctvom nás, ich stvoriteľmi sme my, teda sme stvoriteľmi želania, ako aj jeho vykonávateľmi.

Uviedli sme podvedomie, ktoré zohráva určujúcu úlohu v tomto všetko, ale prečo?

V prvom rade, ak by sme mali porovnať vedomie alebo logickú a racionálnu časť jedinca a jeho podvedomie, môžeme to dokonale ilustrovať na obraze ľadovca. Aj keď sa nám môže zdať ľadovec plávajúci v mori obrovský, to, čo z neho vidno, je iba desatina z celkového ľadového bloku. Zvyšok predstavujúci deväťdesiat percent je pod morskou hladinou, skrytý, ale je ešte impozantnejší.

Na základe uvedeného možno povedať, že väčšina procesov prebiehajúcich v našom podvedomí prebieha mimo našej kontroly.

Medzi ne patrí dýchanie a všetko, čo predstavuje telesný mechanizmus, ale aj všetko to, čo sme sa naučili, všetky spomienky a podobne.

Aj v tomto prípade vynechám podrobnosti o téme (aj preto, že by sme tomu mohli venovať celú knihu alebo dokonca aj viac …), účelom je iba poskytnúť pár krátkych poznámok.

Všetko môžeme zhrnúť uvedeným spôsobom, teda implementácia tejto techniky spôsobí aktiváciu našich síl a mechanizmov v nás, ktoré neúprosne zmenia aj to, čo sa deje v našom okolí, a toto všetko vedie jednotlivca k tomu, aby urobil určité rozhodnutia, prispôsobil svoje správanie sa a konal s cieľom dosiahnutia vyjadreného želania.

Aby mechanizmus fungoval čo najlepším spôsobom, slúžia určité „vlastnosti“, spôsoby myslenia a bytia, ktoré toto všetko enormne uľahčujú, ale neboj sa, praktizovaním techniky uvedené kvality dosiahneš, a časom ich rozvinieš a posilníš.

Prvú vlastnosť môžeš definovať ako prirodzenosť, ktorú môžeš zhrnúť ako presvedčenie, že sa nemôže stať nič iné ako to, v čo veríme, inými slovami, musíme veriť, že niečo sa stane, pretože sa to jednoducho musí stať.

Druhá vlastnosť je prepojená s predchádzajúcou a môžeme ju definovať ako spontánnosť, teda skutočnosť, musíme veriť, že to, čo so, čo si želáme je také prirodzené, že to dokážeme úplne spontánne, ako smiať sa na nejakom vtipe alebo poškriabať sa, keď nás niečo svrbí.

Treťou vlastnosťou je dôvera, istota a viera, že sa želanie, skôr či neskôr, splní.

Štvrtú vlastnosť by sme mohli definovať ako naivita alebo ľahkomyseľnosť, bez toho, že by sme týmto termínom pripísali negatívny zmysel. Treba ich vidieť jednoducho ako mentálne stavy, kedy sa jedinec nepýta, či je niečo správne alebo či je vhodné túžiť po určitých veciach, ale jednoducho po nich túži.

Ľahkomyseľnosť nie je nevyhnutne synonymom hlúposti, v tomto prípade ide o to, aby sa jedinec nedal zablokovať strachom, predovšetkým, keď neexistujú opodstatnené motívy na obavy.

Nehodím sa predsa ľahkomyseľne do plameňov, tu je strach požehnaním. Nezačať však nejaký projekt zo strachu pred zlyhaním, predovšetkým vtedy, keď napriek starostlivému zváženiu rizika nás od toho odhovára iba nesmelý hlas, ktorý nám našepkáva, aby sme ostali na našom bezpečnom miestečku, v našom teplom pohodlí a neopúšťali ho iba kvôli ktoviečomu, tak tu dochádza k transformácii na iluzórny strach, tu sa rodia duchovia, ktorí nám nedovolia robiť to, čo by sme chceli.

Piatu vlastnosť môžeme definovať ako nezávislosť, to, v čo veríš a čo si, mimo toho, čo si o tebe môžu myslieť iní, mimo pokusov o porušenie, čo i len na morálnej úrovni to, o čo sa snažíš.

Poslednou vlastnosťou je neuspokojiť sa, snažiť sa o dosiahnutie vyšších cieľov, myslieť vo veľkom, a to preto, že obmedzovanie sa nás blokuje a na mentálnej úrovni určuje hranice, limity, medze, do ktorých by sme sa mali vmestiť. Kto je ten horolezec, ktorý chce zdolať Everest a zastaví sa na 7000 metroch?

Pokiaľ chceme, existuje aj iný postoj, ktorý obľubujú odborníci na vyššie uvedený zákon príťažlivosti a ktorý môže byť užitočný, a to postoj, pri ktorom sa verí, že želanie sa už realizovalo, postoj, pri ktorom si treba intenzívne predstavovať naše želanie ako by už bolo uskutočnené.

Ale pozor, existuje veľmi jemný, ale podstatný, rozdiel v pojmoch veriť niečomu a očakávať to.

Inými slovami, môžeš veriť, napríklad, že zbohatneš, ale ak to potom neočakávaš, ak v skutočnosti v tvojom hlbokom vnútri ostaneš presvedčený, že vždy ostaneš chudobný, bohatým sa nikdy nestaneš.

Byť bohatým je pre bohatého človeka prirodzený stav, spontánny, pravdivý, úprimný, autentický. Bohatý si ani neuvedomuje, že je bohatý, uvedomuje si to chudobný, ktorý hovorí „henten je bohatý“.

Strom nevynakladá žiadnu námahu, aby bol stromom, je to strom, je to jeho prirodzený stav bez akejkoľvek námahy.

Ak chceš niečo realizovať, musíš sa chovať ako strom vo svojej podstate, musíš tým „BYŤ“, musíš byť stromom, musíš byť svojím snom.

Je preto dôležité vrátiť sa do detstva, stať sa znovu malým, čistým, spontánnym, skutočným, prirodzeným, úprimným, zvedavým dieťaťom, ktoré smeruje dopredu, bude rásť, nepozná strach, je ľahkomyseľné, neskazené …

Neexistuje nikto na svete, ak nie sám jedinec, kto vie, aj keď neverí, že o tom vie, či sú vlastné sny a želania správne, nemusí mať schválenie od nikoho iného, aby mohol konať.

To, že slovo Chcem si môže dovoliť iba kráľ, nás učili pravdepodobne preto, aby nás obmedzovali, ale prečo by sme sa kráľom alebo kráľovnou nemohli stať aj my?

Želanie predstavuje vývoj, vývoj nás samých a aj samotné želania sa časom vyvíjajú a jedného dňa by sme sa pri otočení do minulosti mohli pousmiať nad našimi vtedajšími želaniami, ktoré nie sú ani správne ani nesprávne, sú to jednoducho želania a my sme ich súčasťou.

Aby sme rozptýlili posledné nevyhnutné pochybnosti, tí, ktorí iba s ťažkosťami veria, že toto všetko môže fungovať, musia to iba vyskúšať.

Pravdou je, že ak neveríš, že sa niečo podarí, nikdy nedosiahneš výsledok, ale pravdou je tiež to, že ani pri minimálnej, takmer neexistujúcej, snahe o uskutočnenie skeptik nedokáže pokračovať v diele, ktoré nevyhnutne zapadne.